KODAŇ - Nová štúdia uvádza, že strava bohatá na draslík môže znížiť riziko srdcového zlyhania a hospitalizácií až o štvrtinu. Odborníci preto apelujú na obmedzenie soli v strave a zvýšenie príjmu potravín bohatých na tento životne dôležitý minerál. Zaradiť do jedálnička by sme preto mali banány, brokolicu alebo pečené zemiaky.
Konzumácia banánov môže podľa výsledkov nového výskumu znížiť naše riziko srdcového zlyhania a úmrtia. Toto ovocie je totiž bohaté na draslík, informuje britský The Mirror. Výsledky štúdie naznačili, že keď ľudia s chorobami srdca zvýšili príjem tohto minerálu, znížili svoje riziko zhoršenia týchto ochorení o štvrtinu. Podľa experimentu, do ktorého sa zapojilo 1 200 pacientov s implantovanými defibrilátormi, dokázal zvýšený príjem draslíka znížiť riziko hospitalizácie pre nepravidelný srdcový rytmus, srdcové zlyhanie a úmrtie o 24 percent.
Kapusta, špenát či ružičkový kel
Medzi ďalšie potraviny s vysokým obsahom draslíka patria kapusta, špenát, brokolica, ružičkový kel a pečené zemiaky. Autor štúdie, Henning Bundgaard z Univerzitnej nemocnice v Kodani, uviedol: „Vyšší príjem draslíka v strave nemusí prospieť iba pacientom so srdcovými chorobami, ale pravdepodobne nám všetkým. Možno by sme všetci mali znížiť príjem sodíka a zvýšiť obsah draslíka v jedle.“ Štúdia, prezentovaná na Kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti v Madride, sa zamerala na pozorovanie vplyvu pridania draslíka do stravy vo forme potravín a doplnkov.
Naša strava má vo všeobecnosti vysoký obsah soli (sodíka), ktorá je skrytá v množstve spracovaných potravín. Konzumácia veľkého množstva tohto prvku sa spája s vyšším krvným tlakom a väčším rizikom infarktov a mozgových príhod. Draslík je elektrolyt nevyhnutný pre činnosť nervov, svalové kontrakcie a udržiavanie pravidelného srdcového rytmu. Zároveň zvyšuje množstvo soli, ktoré telo vylučuje močom.
Kľučový je draslík
Profesor Bundgaard uviedol: „Ľudské telo sa vyvinulo na strave bohatej na draslík a chudobnej na sodík, keď sme žili v savane a jedli ovocie a zeleninu. Dnes konzumujeme spracované potraviny a čím viac sú spracované, tým viac obsahujú sodíka a menej draslíka. Pomer medzi nimi sa zmenil z 10:1 na 1:2, čo je dramatická zmena. Draslík je kľúčový pre správnu funkciu srdca a z pozorovacích štúdií vieme, že nízka hladina draslíka zvyšuje riziko arytmií, srdcového zlyhania a úmrtia.“
Ak hladina klesne pod normálne rozmedzie, prudko stúpa riziko kardiovaskulárnych príhod. Aj v rámci normálu je riziko vyššie pri spodných hodnotách ako pri vyšších. „Jednoduchá otázka, ktorú sme si položili, znela: Prospeje pacientom, ak zvýšime príjem draslíka?“ Len pre porovnanie: jeden banán obsahuje cca 500 mg draslíka, polovica pečeného zemiaka ho má cca 600 mg a v šálke surového špenátu sa nachádza zhruba 450 mg tohto prvku. Profesor Bundgaard nasadil účastníkom stravu bohatú na rastlinné zdroje draslíka, ale neodporúčal im jesť mäso (hoci je tiež bohaté na draslík), pretože obsahuje aj veľa sodíka, čo by znižovalo účinok.
Pozor na doplnky stravy
Národný inštitút zdravia (NIH) odporúča, aby dospelí muži konzumovali 3 400 mg draslíka denne, dospelé ženy by hol mali prijať v množstve 2 600 mg a tehotné a dojčiace ženy výrazne menej a mali by sa poradiť s lekárom. Profesor José Luis Merino z Univerzitnej nemocnice La Paz v Madride uviedol, že najlepšie je prijímať ho z prirodzených potravín, nie doplnkov: „Draslík môžete získať z ovocia, ako sú banány či pomarančový džús, ale zaujímavé je, že ešte bohatším zdrojom je špenát, pečené zemiaky a šošovica.“ Normálna koncentrácia draslíka v krvi je 3,6 až 5,0 mmol/l.
V štúdii polovica účastníkov zvýšila príjem draslíka pomocou stravy, doplnkov a lieku nazývaného antagonista mineralokortikoidového receptora (MRA), ktorý zabraňuje jeho strate. Po šiestich mesiacoch sa hladiny tohto prvku u pozorovaných osôb zvýšili z 4,01 mmol/l na 4,36 mmol/l. U kontrolnej skupiny bez zvýšeného príjmu bola priemerná hodnota 4,05 mmol/l. Pacienti s vyšším príjmom draslíka potrebovali menej liečebných zákrokov súvisiacich s arytmiou a mali menej hospitalizácií kvôli nepravidelnému srdcovému rytmu, či srdcovému zlyhaniu.
Krvný tlak a činnosť svalov
Konkrétne 6,7 percent pacientov na draslíkovej diéte bolo hospitalizovaných pre arytmiu v porovnaní s 10,7 percentami v skupine s nižším príjmom. Iba 3,5 percenta pacientov na draslíkovej diéte malo srdcové zlyhanie v porovnaní 5,5 percentami tých, ktorí boli v kontrolnej skupine „Vyšší príjem draslíka v strave nemusí prospieť len pacientom, ale všetkým. Pravdepodobne by sme všetci mali znížiť príjem sodíka a zvýšiť obsah draslíka v našej strave,“ uviedli autori štúdie.
Dietologička Carrie Ruxtonová vysvetlila: „Každý vie, že treba obmedziť soľ, ale málokto si uvedomuje, že zvýšenie príjmu draslíka je takmer rovnako dôležité pri prevencii mozgových príhod a infarktov. Najnovší Národný prieskum stravovania a výživy ukazuje, že tretina tínedžerov a štvrtina dospelých je ohrozená nedostatkom draslíka, čo má následky na krvný tlak a činnosť svalov. Každý z nás môže zvýšiť príjem draslíka tým, že bude jesť viac ovocia, zeleniny a rýb. Bohaté na draslík sú aj ovocné šťavy. Medzi ďalšie kľúčové potraviny patria špenát, lima fazuľa, pečený zemiak, jogurt, banán a tuniak.“ Mlieko, káva a čaj sú takisto zdrojmi draslíka.
Konzultantka kardiológie Sonya Babu-Narayanová, z Britskej nadácie pre srdce uviedla: „Ak vám lekár odporučí zvýšiť príjem draslíka, urobte to tak, že budete do stravy zaraďovať viac zeleniny a ovocia bohatého na draslík, ako napríklad špenát, banány alebo avokádo, ako aj strukoviny, ryby, orechy a semená. Nepokúšajte sa však zvyšovať jeho príjem pomocou doplnkov bez lekárskeho dohľadu, pretože príliš vysoká hladina draslíka je nebezpečná a môže spôsobiť zástavu srdca.“
