WILTSHIRE - Viac ako 5 000 rokov stará záhada okolo pôvodu kameňov v Stonehenge na Salisbury Plain v grófstve Wiltshire, môže byť konečne vyriešená. Nový archeologický výskum zistil, že kamene boli na toto miesto skutočne dopravené ľuďmi z dnešného Walesu, čím sa vyvracia dlhoročná teória o ľadovcovej činnosti. Kľúčom k odhaleniu pravdy sa stal nenápadný balvan objavený už v roku 1924.
Vedci z Aberystwyth University zistili, že presun Newallovho balvanu v Stonehenge, je výsledkom práce neolitických komunít, informoval New York Post. Skalu veľkosti futbalovej lopty objavil počas skorého archeologického výskumu v roku 1924 plukovník William Hawley. Práve tento nález rieši dlhoročný vedecký spor o tom, či kamene pravekej stavby premiestnil ľadovec alebo ich tam pred 5 000 rokmi doviezli ľudia. „Neexistuje žiadny dôkaz podporujúci výklad, že ide o glaciálny (ľadovcový) balvan,“ uvádza štúdia publikovaná v časopise Journal of Archaeological Science.
Rovnaké množstvo tória a zirkónia ako v iných skalách
Profesor Richard Bevins so svojím tímom porovnával Newallov balvan so zložením skál v Craig Rhos-y-Felin. Tento skalný výbežok sa nachádza na severnej strane pohoria Preseli vo Walese, vzdialeného viac ako 200 kilometrov od Salisbury Plain. Chemická analýza preukázala rovnaké množstvá tória a zirkónia, aké sa nachádzajú aj v Newallovom balvane a v ďalších fragmentoch nájdených pri Stonehenge.
Podporili už existujúcu teóriu, že balvan presunuli ľudia
Vedci tiež uviedli, že balvan je listnatý ryolit a jeho povrchová vrstva je bohatá na uhličitan vápenatý. Aj toto zistenie podporuje teóriu, že ho presunuli ľudia, keďže ľadovce by podobné kusy rozptýlil po celom regióne. Štúdia navyše poukázala aj na ďalšie zaujímavé tajomstvo Stonehenge, týkajúce sa skaly, známej ako Kameň 32d. Vedci totiž pôvodne predpokladali, že ide o škvrnitý dolerit, ale v skutočnosti je to listnatý ryolit, rovnako ako v prípade Newallovho balvanu.
„Časť fascinácie Stonehenge spočíva v tom, že mnohé z jeho megalitov, na rozdiel od veľkých, relatívne lokálnych sarsenov, možno preukázateľne vystopovať až vo Walese, ktorý je vzdialený vyše 200 kilometrov na západ,“ uvádza štúdia. „Väčšina archeológov súhlasí s tým, že neolitickí ľudia zvládli pozoruhodný výkon, čiže prepravu blokov s hmotnosťou až 3,5 tony.“ Odborná verejnosť však zároveň pripúšťa, že existuje „protichodný názor“, podľa ktorého nie je Stonehenge dielom ľudí.
Waleské kamene mohol preniesť aj ľadovec
„Podľa tejto teórie preniesol waleské kamene ľadovec ešte dávno pred jeho výstavbou,“ píšu mnohí vedci. Jedným z najvýznamnejších zástancov tohto názoru je geológ Dr. Brian John, ktorého predchádzajúca štúdia zistila, že Newallov balvan nesie známky ľadovcovej erózie. „Počas transportu ľadovcom bol výrazne zmenšený a pozmenený, väčšinu času sa pohyboval po jeho dne,“ napísal John. „Nakoniec ho ľadovec umiestnil niekde na alebo v blízkosti Salisbury Plain.“ Bevins a jeho tím však uvádzajú, že tieto vyjadrenia nemajú úplnú oporu v dôkazoch.
Neolitickí ľudia vedeli presunúť kameň vážiaci viac ako 40 ton
„Prezentovať to ako fakt, a nie ako hypotézu, je zavádzajúce,“ uvádza sa v štúdii. Jeho tím argumentuje, že ak by boli kamene premiestnené ľadovcom, podobné fragmenty by sa nachádzali aj inde na Salisbury Plain, ale sú výlučne len v oblasti Stonehenge. Aj tento fakt posilňuje domnienku, že ich umiestnenie je výsledkom ľudského zásahu. „Samotná existencia Stonehenge je dôkazom, že neolitickí ľudia presúvali kamene vážiace až 40 ton,“ napísali vedci. „Pokiaľ nepripustíme, že všetky už náhodne ležali presne tam, kde ich chceli postaviť, museli byť premiestnené.“
Autori štúdie sú presvedčení, že ak dokázali neolitickí ľudia premiestniť kameň o niekoľko desiatok metrov, dokázali by to aj vtedy, ak by išlo o desiatky, či stovky kilometrov. „Možno to nebolo jednoduché, ale bolo to možné. Presunúť dvoj až trojtonové kamene si vyžadovalo omnoho menej úsilia ako presun veľkých sarsenov,“ dodali. Aj keď štúdia potvrdzuje, že kamene premiestnili neolitickí ľudia, presné techniky, ktoré na to použili, sú aj naďalej neznáme. „Aj nedávne domorodé kultúry dokázali prepravovať kamene s hmotnosťou niekoľko ton na veľké vzdialenosti pomocou lán, drevených saní a dráh, čo sú technológie, ktoré mohli byť dostupné aj v neolite.“
