WELLINGTON – Výskumníci pri pobreží Nového Zélandu nakrútili neobvyklý prírodný úkaz. Chobotnica sa zachytila na chrbte najrýchlejšieho žraloka na svete – žraloka mako. Vedci netušia, ako sa dvojica dala dokopy, no tvrdia, že oceán ich neustále prekvapuje.
Tím vedcov počas výskumnej plavby v zálive Hauraki pri severnom pobreží Nového Zélandu narazil na fascinujúci jav – chobotnicu na chrbte žraloka mako (Isurus oxyrinchus). Video zachytilo oranžovú chobotnicu, ktorá sa pevne držala žraločej kože, zatiaľ čo predátor pokojne plával pod hladinou. „Najprv sme videli len veľkú, kovovo sivú chrbtovú plutvu, ktorá signalizovala, že ide o žraloka mako. No potom sme zbadali na jeho hlave oranžovú škvrnu. Mohla to byť bója? Zranenie? Spustili sme dron a ponorili kameru do vody. To, čo sme uvideli, bolo neuveriteľné – chobotnica doslova sedela na žraločej hlave a pevne sa ho držala chápadlami,“ uviedla Rochelle Constantineová, profesorka morskej biológie na Univerzite v Aucklande, pre portál Live Science.
Vedci zostali v rozpakoch, pretože chobotnice zvyčajne obývajú morské dno, zatiaľ čo mako patrí medzi rýchlych predátorov, ktorí sa pohybujú prevažne pri hladine. „Naozaj nevieme, ako sa táto chobotnica, ktorá žije v hĺbkach, ocitla na 3-metrovom žralokovi mako. Je to záhada, ale oceán nás neprestáva prekvapovať,“ dodala Constantineová. Žraloky mako patria medzi najrýchlejších plavcov v oceáne – dokážu dosiahnuť rýchlosť až 74 kilometrov za hodinu a sú známe aj schopnosťou vyskočiť do výšky šiestich metrov nad hladinu. Bežne lovia tuniaky, mečiare a chobotnice, no nepohrdnú ani menšími žralokmi. Hoci by sa dalo predpokladať, že chobotnica skončí ako korisť, zdá sa, že tentoraz tomu tak nebolo.
Nezvyčajná dvojica spolu plávala približne desať minút, než sa ich cesty rozišli. „Žralokovi prítomnosť chobotnice zjavne neprekážala, plával pokojne ďalej. Chobotnica sa držala pevne, možno aby nebola viditeľná, ale pravdepodobne by sa pustila, keby žralok zrýchlil,“ opísala Constantineová. „Jednou z najväčších výhod práce morského biológa je, že nikdy neviete, na čo v oceáne narazíte. Podpora ochrany morských ekosystémov nám pomôže zabezpečiť, že takéto fascinujúce momenty budeme môcť pozorovať aj v budúcnosti,“ dodala.
