PEKING - Čínski vedci potvrdili, že krajina pravdepodobne disponuje oveľa väčšími zásobami rádioaktívneho kovu, ako sa pôvodne predpokladalo. Táto informácia prináša revolučný pohľad na potenciál Číny v oblasti energetických zdrojov a otvára možnosti pre dlhodobú udržateľnú energetiku. Zistenia sú obzvlášť významné v kontexte globálnej snahy o zníženie závislosti na fosílnych palivách a prechodu na ekologicky čistejšie zdroje energie.
Nedávno odtajnená správa uverejnená v časopise Geological Review uvádza, že Čína má zrejme viac tória, ako sa doteraz predpokladalo, informuje portál South China Morning Post. Tento prvok dokáže vyprodukovať 200-krát viac energie ako urán a v porovnaní s ním má mnoho výhod. Tóriové reaktory totiž neprodukujú takmer žiadny rádioaktívny odpad a zároveň nevyžadujú chladenie vodou, čo predstavuje obrovské ekologické benefity. V nedávnej správe sa uvádza, že tento prvok môže zohrávať kľúčovú úlohu v rámci ťažobného programu v Číne, pričom len z jedného ťažobného komplexu Bayan Obo je možné získať približne milión ton tória. Znamená to, že táto lokalita by mohla potenciálne produkovať dostatok energie na napájanie celej Číny po dobu 60 000 rokov.
Fan Honghai z Národného laboratória pre prieskum uránových zdrojov, ťažbu a jadrový diaľkový prieskum v Pekingu, povedal: „Tieto zdroje zostávajú úplne nedotknuté.“ Geológ z Pekingu, ktorý si neželal byť menovaný, doplnil: „Už viac ako sto rokov vedú národy vojny o fosílne palivá. Ukazuje sa, že nevyčerpateľný zdroj energie leží priamo pod našimi nohami.“ Tento objav je určite dobrou správou, ale vedci musia zvážiť mnoho faktorov, vrátane toho, ako plánujú kov získať. Na ťažbu je potrebné množstvo kyseliny a energie, čo určite nie je jednoduché. Okrem toho má mnoho ľudí obavy, že sa tórium použije nesprávnym spôsobom.
Odborníci preto pravdepodobne vynaložia maximálne úsilie na to, aby zabezpečili jeho správne použitie. Niektorí sa obávajú, že vedľajšie produkty tohto prvku by sa mohli využiť na výrobu zbraní, a to napriek tomu, že tento kov nie je použiteľný na jadrové účely. Honghai pokračoval: „Dopyt po tóriu v odvetviach jadrovej energie a jadrového pohonu priniesol významné príležitosti a výzvy pre prieskum a využívanie jeho zdrojov v Číne.“ Hoci vedci vedia, ako dlho by celkové zásoby tória v Číne dokázali „dobíjať“ krajinu, presné údaje sú z dôvodu národnej bezpečnosti utajované.
