JAKARTA - Natesnaní pod provizórnymi stanmi v indonézskej provincii Aceh začínajú barmskí a bangladéšški utečenci rozprávať desivé príbehy z lodí, na ktorých ich ponechali v uplynulých týždňoch svojmu osudu prevádzači. Pasažieri, z ktorých niektorí strávili na mori v katastrofálnych podmienkach štyri mesiace, medzi sebou cez víkend zviedli boj o posledné zvyšky jedla a vody. Podľa rôznych výpovedí si strety vyžiadali sedem, možno ale až sto mŕtvych.
"Jednu rodinu ostatné umlátili drevenými doskami z lode. Otca, matku aj syna. Potom ich telá hodili do oceánu," citoval britský denník The Daily Telegraph tridsaťpäťročného Muhammada Amína.
Tí, ktorí prežili, sa nakoniec dostali na breh. Uviedli, že sa proti sebe postavili Bengálci z chudobného Bangladéša mieriaci za prácou do bohatších krajín juhovýchodnej Ázie a členovia menšinového etnika Rohingov, ktorí utekajú pred diskrimináciou v Barme.
Dvadsaťjedenročný Mahmúd Rafík patriaci k Rohingom zvaľoval vinu za násilie na Bengálčanov, ktorí údajne odmietali vydať zostávajúce jedlo ženám a deťom. "Začali nás tĺcť. A zobrali jedlo. Mnohých hodili cez palubu. Zaútočili na nás nožmi. Mňa udreli do hlavy a nôh drevenou doskou," povedal. Dvadsaťtriročný Bengálec Muhammad Abdur Ramín naopak násilnosti zvádzal na Rohingov. "Barmčania nám nedávajú žiadne potraviny, žiadnu vodu, každý deň nás mučia," vyhlásil.
Násilie vypuklo na plavidle s asi 700 ľuďmi, ktorých údajne v minulých dňoch najprv odmietlo prijať do krajiny indonézske námorníctvo a vykázalo ho do malajzijských vôd, kde ho zas odmietli príslušníci malajzijského námorníctva. Loď skončila v indonézskych vodách, kde migrantov zachránili miestni rybári. "Boli na mori štyri mesiace, bez slušného jedla, bez posteľnej bielizne, dehydratácia im privodila duševný šok," uviedol lekár Iqbal Foriza, ktorý utečencov ošetroval. Pre migrantov bol zriadený dočasný útulok v meste Langsa v indonézskej provincii Aceh.
Mnohí z utečencov patria k moslimskému etniku Rohintgov, ktoré je podľa OSN jedným z najviac prenasledovaných národov sveta. Rohingovia žijú v prevažne budhistickej Barme, kde sú však považovaní za nelegálnych prisťahovalcov zo susedného Bangladéša a väčšina z nich nemá žiadne štátne občianstvo. Takmer 140 000 Rohingov z barmského Arakanského štátu opustilo svoje domovy po krvavých stretoch s budhistami v roku 2012.
