ŠTOKHOLM - Vedci strácajú nádej. Dramatické zmeny klímy, vymieranie niektorých druhov živočíchov a masívne znečistenie robia z našej planéty čoraz nehostinnejšie miesto pre život. Aj slovenskí meteorológovia hovoria o viacerých teplotných rekordoch, ktoré padli v uplynulom období.
Tím vedcov z Medzinárodného programu pre geosféru a biosféru (IGBP) vydal súhrnnú správu, v ktorej varuje pred klčovaním lesov a znečistením. Za posledných 60 rokov zmenilo ľudstvo planétu do takej miery, ako nikdy predtým. Človek ovplyvnil všetky zložky globálneho prostredia – oceány, pobrežia, atmosféru a pôdu, uvádza IGBP. Vypovedá o tom graf akcelerácie ľudskej činnosti, ktorý znázorňuje transformáciu planéty od začiatku priemyselnej revolúcie v roku 1750 do roku 2010. Počas tohto obdobia sme významne zvýšili hladinu emisií skleníkových plynov, skosili lesy a vyhubili mnohé živočíšne druhy.
Dvanásť ukazovateľov grafu zachytáva rozličné body ľudskej činnosti, napríklad HDP, počet obyvateľov, vyťaženie dopravy či spotrebu energie a vody. Rozsah a rýchlosť zmeny podľa vedcov narušila planétu v celoplošnom meradle. „Nemyslím si, že sme planétu zlomili, ale vytvorili sme oveľa zložitejší svet,“ povedala Sarah Cornellz z IGBP v Štokholme pre Daily Mail.
Niektoré z porovnávaných škál podľa vedcov prekročili bezpečné hranice a pre planétu predstavujú ohrozenie, napríklad prekyslenie oceánov či narušenie ozónovej vrstvy. Úroveň znečistenia vzduchu však treba podľa Sarah Cornell ešte prehodnotiť. Rastúca koncentrácia oxidu uhličitého, hlavného skleníkového plynu, však prekročila zónu, v ktorej je jeho výskyt bezpečný.
K najalarmujúcejšiemu posunu došlo v roku 1950. „Dá sa povedať, v roku 1950 naštartovalo veľké zrýchlenie,“ potvrdil profesor Will Steffen, ktorý viedol výskumný tím. „Po roku 1950 môžete vidieť, že zásadné zmeny ekosystému priamo súvisia so zmenami globálneho ekonomického systému. Je to nový fenomén, ktorý dokazuje, že ľudstvo stojí pred novou zodpovednosťou na celosvetovej úrovni,“ vysvetlil vedec. Podľa štúdie sa zvýšila úroveň vymierania živočíchov a rastlín vplyvom znečistenia a odlesňovania desať až stokrát.
Slovenskí meteorológovia hovoria o rekordných zmenách klímy
Podľa meteorológov bol rok 2014 najteplejší v histórii meteorologických pozorovaní v Európe. Referuje o tom správa Regionálnej Asociácie Svetovej meteorologickej organizácie pre Európu a stredný východ (WMO RA VI). Priemerná ročná teplota vzduchu v Európe bola v roku 2014 o 0,3 °C vyššia, ako to bolo v doteraz najteplejšom roku 2007 (9 z 10 rokov s najvyššou nameranou priemernou ročnou teplotou vzduchu sa vyskytlo po roku 2000, pričom toto desaťročie ukončuje práve rok 2014).
Rok 2014 priniesol na Slovensku aj inú anomáliu - podľa SHMÚ sa v rebríčku najneskorších nástupov sneženia na Slovensku od roku 1965 zaradil na druhé miesto. „Prvé sneženie sme na strednom a východnom Slovensku, s výnimkou vyššie položených oblastí, zaznamenali v dňoch 24. a 25. novembra. Na väčšine územia je to približne o 2 týždne neskôr ako je dlhodobý priemer,“ uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav.
Na západnom Slovensko snežilo ešte neskôr – až 26 a 27. decembra. Na niektorých meteorologických staniciach tieto dátumy predstavujú rekordne najneskoršie termíny prvého sneženia od roku 1965, informuje SHMÚ.
Teploty stúpajú?!
Meteorológovia namerali nielen minulý rok, ale aj v roku 2015 viaceré teplotné rekordy. Maximálna denná teplota vzduchu dosiahla 10. januára v Bratislave Mlynskej doline 17,5 °C. V Rakúsku bolo ešte teplejšie. V Salzburgu namerali vyše 20 °C. Tam prispel k takejto vysokej hodnote teploty vzduchu veľkou mierou aj föhn – teplý suchý vietor, ktorý vanie z južného smeru a prekonáva pohorie.
