NEW YORK - Výskum vplyvu zadržiavania moču na pozornosť či zívanie u korytnačiek sú medzi tohtoročnými víťazmi žartovných Nobelových cien. Takzvané Ig Nobel Prizes sa tento rok na Harvardovej univerzite udeľovali už po 21-krát. Medzi víťazov sa dostal aj starosta litovského Vilniusu Artūras Zuokas. Dostal cenu za mier za svoju názornú ukážku riešenie problému luxusných áut zaparkovaných v rozpore so zákonom. Jeho receptom je prejsť tieto vozy tankom.
Žartovnú cenu za matematiku naopak dostala skupina ľudí. Nešlo však o výskumný tím, ale o samostatne bádajúcich jednotlivcov, ktorí sa v rôznych dobách pustili do výpočtov dňa, keď nastane koniec sveta. Jedným z nich bola Credonia Mwerindeová z Ugandy, podľa ktorej mal svet skončiť v roku 1999. Porota na úsilí jej i ďalších ocenila predovšetkým to, že "naučili svet byť opatrným pri tvorbe matematických domnienok a výpočtov".
Skupina bádateľov - tentokrát spolupracujúcich - vedených Petrom Snyderom z prestížnej Brownovej univerzity získala cenu za svoj výskum účinkov zadržiavania moču. Účastníci experimentu robili počítačový test a potom pravidelne pili štvrťlitrové poháre vody. Vedci skúmali, ako bobtnajúce mechúre skúmaných ovplyvňujú ich pozornosť a pamäť. Dospeli k záveru, že tým jedno i druhé trpí. "Keď musíte ísť, tak musíte ísť," konštatoval Snyder.
Žartovnú Nobelovku za literatúru si odniesol John Perry zo Stanfordovej univerzity za svoju teóriu prokrastinacie, teda odkladania povinností a úloh na neskôr. Aby podľa neho človek dosahoval dobré výsledky, mal by vždy pracovať na niečom dôležitom, aby sa tým vyhol práci na niečom ešte dôležitejšom.
V odbore fyziológie bodovali vedci, ktorí skúmali, ako veľmi je nákazlivé zívanie u korytnačiek uhliarskych. Ani ich bádanie neprinieslo šokujúce závery - nijako. Cenu za biológiu dostali Daryll Gwynne a David Rentz, ktorí naopak objavili, že istý druh chrobáka sa snaží páriť s istým typom austrálskych pivných fliaš.
Bezpečne tak splnil hlavné kritérium cien, ktoré porota udeľuje najmä vedeckým projektom, ktoré "nemožno reprodukovať a ktoré by ani reprodukované byť nemali". Ceny, ktoré pravidelne odovzdávajú skutoční držitelia Nobelových cien, organizuje časopis Annals of Improbable Research (Anály nepravdepodobného výskumu). Okrem iného nimi tiež chce propagovať vedu.
