PEKING - Čína bez veľkého rozruchu buduje najväčšie rozšírenie svojho jadrového arzenálu v moderných dejinách. Satelitné snímky odhaľujú stovky nových raketových síl, rozsiahlu výstavbu vojenskej infraštruktúry a nové odpaľovacie zariadenia. Podľa amerického Pentagónu by Peking mohol mať už do konca desaťročia viac ako tisíc jadrových hlavíc, čo by výrazne zmenilo globálnu jadrovú rovnováhu.
Jadrový arzenál rastie najrýchlejšie na svete
Kým Čína ešte pred niekoľkými rokmi presadzovala stratégiu relatívne malého jadrového odstrašenia, dnes buduje kapacity tempom, ktoré nemá vo svete obdobu. Federation of American Scientists (FAS) odhaduje, že Čína disponuje približne 600 až 620 jadrovými hlavicami a ich počet rastie rýchlejšie než v ktorejkoľvek inej jadrovej mocnosti. Pentagon zároveň predpokladá, že okolo roku 2030 by ich mohlo byť viac než tisíc.
Nejde pritom iba o počet zbraní. Peking zároveň buduje rozsiahlu infraštruktúru, ktorá má zabezpečiť, aby jeho jadrové sily dokázali prežiť prípadný prvý útok protivníka a boli schopné okamžite odpovedať.
Satelity odhalili stovky nových síl
Prvý veľký zlom nastal v roku 2021, keď západní analytici pomocou satelitných snímok objavili rozsiahle komplexy nových raketových síl pri mestách Jü-men, Chami a Ordos. V oblastiach vyrástli stovky opevnených odpaľovacích zariadení určených pre medzikontinentálne balistické rakety.
Odvtedy výstavba pokračuje. Agentúra Reuters, ktorá analyzovala najnovšie satelitné zábery spolu s bezpečnostnými expertmi, informovala, že Čína buduje pri jadrových základniach desiatky nových odpaľovacích plôch, bunkrov, komunikačných uzlov a ďalšiu infraštruktúru. Analytici sa domnievajú, že cieľom je výrazne posilniť schopnosť krajiny prežiť prípadný jadrový úder a zachovať možnosť odvetného útoku.
Alexander Neill z think-tanku Pacific Forum pre Reuters uviedol, že ide o „veľmi významné posilnenie a diverzifikáciu čínskeho strategického jadrového odstrašenia“.
Rakety zasiahnu aj Spojené štáty
Chrbticou čínskych strategických síl sú medzikontinentálne rakety rodín DF-31 a DF-41. Podľa analýzy portálu The War Zone (TWZ) sa Čína už nespolieha iba na pevné raketové základne, ale buduje oveľa odolnejší systém pozostávajúci z mobilných odpaľovacích zariadení, sil a jadrových ponoriek.
Staršie rakety DF-31 majú dolet viac ako 7 000 kilometrov, modernizovaná verzia DF-31A presahuje 11 000 kilometrov. Najmodernejší systém DF-41 podľa amerických odhadov dokáže zasiahnuť ciele vzdialené viac ako 12 000 kilometrov a niesť viac jadrových hlavíc naraz. Pentagon sa prikláňa k odhadu, že jedna raketa je pravdepodobne konštruovaná na tri samostatne navádzané hlavice, hoci niektoré skoršie odhady hovorili aj o vyššom počte.
Pozornosť odborníkov vzbudila aj nová raketa DF-61, ktorú Čína prvýkrát predstavila počas vojenskej prehliadky v roku 2025. Jej technické parametre Peking nezverejnil, no podľa amerických analytikov môže ísť o nosič novej generácie hypersonických jadrových zbraní. Odborníci z FAS upozorňujú, že ide o jeden z najväčších otáznikov súčasného čínskeho jadrového programu.
Jadrové zbrane ukrývajú aj ponorky
Čína zároveň výrazne posilňuje svoju schopnosť odpovedať na jadrový útok z mora. Jadrové ponorky triedy Jin (Type 094) nesú balistické rakety JL-2 a postupne ich majú doplniť modernejšie rakety JL-3 s dlhším doletom a vyššou nosnosťou. Podľa Pentagonu by časť existujúcich ponoriek mohla byť na nové rakety upravená ešte pred príchodom úplne novej generácie ponoriek Type 096.
Práve kombinácia rakiet odpaľovaných zo zeme, z mora a v budúcnosti aj zo strategických bombardérov vytvára takzvanú jadrovú triádu, ktorú doteraz v plnom rozsahu disponovali najmä Spojené štáty a Rusko.
Washington čelí novej realite
Americkí bezpečnostní analytici upozorňujú, že Spojené štáty sa prvýkrát v histórii pripravujú na situáciu, keď budú musieť súčasne odstrašovať dve jadrové superveľmoci – Rusko aj Čínu.
Peking síce naďalej oficiálne tvrdí, že dodržiava politiku nepoužiť jadrové zbrane ako prvý, rozsah modernizácie však vyvoláva rastúce obavy na Západe. Pentagon aj nezávislí odborníci sa zhodujú, že nejde len o zvyšovanie počtu hlavíc, ale o budovanie podstatne odolnejších a flexibilnejších jadrových síl, ktoré bude v prípade konfliktu oveľa ťažšie vyradiť.
