ANKARA - Tlak na Vladimira Putina rastie a pochybnosti o vojne sa podľa estónskeho ministra zahraničných vecí objavujú už aj medzi ruskými elitami. Margus Tsahkna načrtol aj dramatický scenár konca šéfa Kremľa.
Ruský prezident Vladimir Putin podľa estónskeho ministra zahraničných vecí Margusa Tsahknu čelí čoraz väčšiemu tlaku. Západná stratégia voči Moskve podľa neho začína prinášať výsledky a pochybnosti o pokračovaní vojny na Ukrajine prenikajú aj do kruhov ruskej mocenskej a ekonomickej elity.
Tsahkna to vyhlásil v rozhovore pre nemeckú mediálnu skupinu RedaktionsNetzwerk Deutschland (RND), ktorý poskytol na okraj summitu NATO v Ankare. Šéf estónskej diplomacie hovoril o dôsledkoch sankcií, ukrajinských útokoch na ruskom území aj neúspešných pokusoch amerického prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť dohodu s Moskvou.
Viera vo víťazstvo podľa Tsahknu slabne
Estónsky minister je presvedčený, že kombinácia ekonomického tlaku a pokračujúcej vojny postupne mení náladu v samotnom Rusku. Ukrajinské útoky čoraz častejšie zasahujú rafinérie a ďalšie dôležité objekty hlboko v ruskom vnútrozemí. Konflikt, ktorý sa Kremeľ snažil držať ďaleko od každodenného života obyvateľov, sa tak podľa Tsahknu vracia priamo na ruské územie.
„Každý Rus cíti, že táto vojna sa neodohráva niekde ďaleko, ale že zasiahla jeho vlastnú krajinu,“ povedal.
Podľa estónskeho ministra už navyše ani ruské elity nie sú v pohľade na ďalší vývoj také jednotné ako v minulosti. Presvedčenie, že Moskva dokáže vojnu ukončiť víťazstvom, má slabnúť aj medzi ľuďmi, ktorí patria k najbohatším a najvplyvnejším vrstvám krajiny.
„Dokonca aj medzi oligarchami pribúdajú pochybnosti o Putinovej vojne,“ uviedol Tsahkna. „Mnohí z tých, ktorí ešte pred rokom hovorili o víťazstve, už vo víťazstvo neveria,“ dodal.
Putin podľa neho stojí pred rozhodnutím
Rastúci tlak môže podľa šéfa estónskej diplomacie prinútiť Kremeľ prehodnotiť doterajší postup. Jednou z možností by bolo zmiernenie vojnových cieľov a začatie skutočných rokovaní. Tsahkna však nevylúčil ani oveľa dramatickejší vývoj.
„Putin by mohol zmeniť svoje ciele a začať vážne rokovať, ak bude konať racionálne. Môže sa to však vyvinúť aj tak, že jedného dňa on a jeho rodina vyskočia z okna. Napokon, niečo také sa v Rusku stáva,“ vyhlásil.
Jeho slová odkazujú na sériu nevysvetlených či podozrivých úmrtí vysokopostavených ruských predstaviteľov a podnikateľov, ktoré v uplynulých rokoch vyvolávali otázky aj mimo Ruska. Tsahkna tým naznačil, že rastúci vnútorný tlak môže mať pre súčasné vedenie Kremľa nepredvídateľné následky.
Trump podľa estónskeho ministra Putinovi iba získal čas
Tsahkna zároveň veľmi kriticky zhodnotil doterajšie pokusy amerického prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť dohodu s Moskvou. Podľa neho nepriniesli želaný výsledok a Putin ich využil predovšetkým vo svoj prospech.
„Rokovania fakticky zlyhali. Putin získal od Trumpa predovšetkým čas. Presne na to sme od začiatku upozorňovali a pred tým sme varovali,“ povedal estónsky minister.
Moskva podľa neho počas diplomatických snáh neprejavila ochotu zmierniť vojenský tlak. Vývoj na bojisku mal byť presne opačný.
„Zatiaľ čo sa diskutovalo o rokovaniach, Rusko ešte zvýšilo tlak na Ukrajinu,“ upozornil Tsahkna.
Šéf estónskej diplomacie preto presadzuje pokračovanie tlaku na Moskvu. Podľa jeho postoja môže mať diplomacia zmysel až vtedy, keď ruské vedenie dospeje k záveru, že pokračovanie vojny je preň menej výhodné než skutočné rokovania.
Veľký útok na NATO neočakáva, provokácie však áno
Napriek tvrdému hodnoteniu Ruska Tsahkna nepredpokladá, že by Moskva v najbližších týždňoch spustila rozsiahlu inváziu proti Poľsku alebo pobaltským krajinám. Rusko podľa neho v súčasnosti nemá dostatočnú vojenskú silu na otvorenie ďalšieho veľkého frontu.
„Myslím si, že rozsiahla invázia v nasledujúcich týždňoch neprichádza do úvahy. Rusku na to chýba sila,“ povedal.
To však podľa neho neznamená, že by európske krajiny mohli hrozbu zo strany Moskvy ignorovať. „Rusko zostáva nebezpečnou krajinou a provokácie sú možné kedykoľvek,“ varoval Tsahkna.
