MOSKVA - Vladimir Putin podľa zdrojov blízkych Kremľu momentálne nemá záujem zastaviť vojnu. V Rusku sa už verejne objavujú aj scenáre útokov na ciele NATO.
Nádeje amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Vladimir Putin pristúpi na ukončenie vojny proti Ukrajine, sa nemusia naplniť. Ruský líder sa podľa ľudí blízkych Kremľu prikláňa skôr k ďalšiemu vyostreniu konfliktu než k prímeriu. Jeho postoj mali ešte viac utvrdiť rozsiahle ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie, prístavy a ďalšiu infraštruktúru.
Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na tri zdroje oboznámené s uvažovaním ruského vedenia. Jeden z nich, ktorý sa s Putinom pravidelne stretáva, označil pravdepodobnosť novej vojenskej eskalácie v najbližších mesiacoch za vysokú.
Putin sa nechce vzdať zvyšku Donbasu
Podľa zdrojov agentúry Reuters ruský prezident odmietol návrhy svojich poradcov, aby súhlasil so zastavením bojov na súčasnej frontovej línii. Za zásadný cieľ naďalej považuje obsadenie celej Doneckej oblasti, hoci ruské jednotky na východe Ukrajiny postupujú len pomaly a za cenu vysokých strát.
Putin mal svoj zámer ovládnuť zostávajúcu časť Donbasu zopakovať aj počas telefonátu s Trumpom. Americký prezident napriek tomu po rokovaniach verejne tvrdil, že šéf Kremľa chce vojnu ukončiť.
Informácie Reuters však naznačujú opačný vývoj. Dvaja z troch ľudí blízkych Kremľu očakávajú, že Moskva bude v najbližších mesiacoch vojenské operácie rozširovať, namiesto toho, aby pristúpila k skutočným mierovým rokovaniam.
Ukrajina varuje pred novými operáciami
Obavy z ďalšej eskalácie podľa Reuters vyjadril aj vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ. Spravodajské informácie, ktoré má Kyjev k dispozícii, majú poukazovať na prípravy nových ruských vojenských operácií. Ukrajinská strana nevylučuje ani možnosť útoku namiereného proti inému európskemu štátu.
Takéto tvrdenia však zatiaľ neboli nezávisle potvrdené a Reuters neuviedol podrobnosti o konkrétnych prípravách ani možnom cieli operácie.
V Rusku hovoria aj o základniach NATO
Myšlienky na rozšírenie konfliktu už nezostávajú iba v zákulisí Kremľa. Bývalý predstaviteľ ruského ministerstva obrany Andrej Iľnickij v komentári pre denník Kommersant načrtol možné podoby ďalšej fázy vojny.
Medzi potenciálne ciele zaradil vojenské základne NATO v pobaltských štátoch a Rumunsku. Spomenul tiež podniky v Európskej únii, ktoré pre Ukrajinu vyrábajú rakety a bezpilotné lietadlá s dlhým doletom. Nešlo však o oznámenie schváleného plánu Kremľa, ale o verejne prezentovaný scenár bývalého ruského úradníka.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov túto možnosť na otázku Reuters výslovne neodmietol. Vyhlásil, že Rusko musí prijímať opatrenia na posilnenie vlastnej bezpečnosti a má dostatok schopností na to, aby konalo samostatne.
Obmedzený útok by mohol skúšať jednotu NATO
Podľa vojenského analytika Jacka Watlinga z londýnskeho inštitútu Royal United Services Institute nemusí byť cieľom Moskvy otvorená vojna s celou Severoatlantickou alianciou.
Rusko by sa podľa neho mohlo pokúsiť o izolovaný alebo obmedzený útok, pri ktorom by skúšalo, či sa členské štáty NATO dokážu zhodnúť na spoločnej odpovedi. Rozdielne názory na rozsah odvety by mohli narušiť jednotu Aliancie.
Takáto konfrontácia by zároveň Putinovi mohla poslúžiť ako vnútropolitické odôvodnenie novej mobilizácie. Tá je v ruskej spoločnosti nepopulárna a Kremeľ sa jej napriek nedostatku vojakov zatiaľ snaží vyhnúť.
Útoky na ropný sektor zhoršili postoj Kremľa
Putinovo odhodlanie pokračovať vo vojne mali posilniť ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru. Bezpilotné lietadlá v poslednom období zasiahli rafinérie, zásobníky, prístavy aj plavidlá používané na prepravu paliva.
Ukrajinská armáda oznámila, že počas jednej z najnovších operácií napadla v Azovskom mori dvanásť tankerov, remorkér a nákladnú loď. Podľa Kyjeva plavidlá zásobovali ruské ozbrojené sily palivom alebo pomáhali vyvážať ropu napriek medzinárodným sankciám. Úplný rozsah škôd nebolo možné nezávisle overiť.
Kremeľ tvrdí, že podobné útoky mier nepribližujú, ale konflikt predlžujú. Peskov vo štvrtok vyhlásil, že čím intenzívnejšie bude Ukrajina útočiť na ruskú infraštruktúru, tým viac bude Moskva rozširovať svoju takzvanú bezpečnostnú zónu na ukrajinskom území.
Rusko tvrdí, že prekazilo atentáty
K napätiu prispeli aj tvrdenia ruskej tajnej služby FSB o údajných pripravovaných útokoch v Moskve. Podľa služby mali byť terčom vysokopostavení dôstojníci ruskej armády a vedúci predstaviteľ významného podniku obranného priemyslu.
FSB tvrdí, že do plánovania boli zapojené ukrajinské aj západné spravodajské služby. Moskva však k svojim obvineniam nezverejnila dôkazy, ktoré by bolo možné nezávisle overiť.
Reuters upozorňuje, že napriek verejným vyhláseniam Moskvy o pripravenosti rokovať zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by bol Putin ochotný ustúpiť od svojich základných územných požiadaviek. Naopak, vyjadrenia ľudí z jeho okolia naznačujú, že ďalšia fáza vojny môže byť ešte nebezpečnejšia.
