MOSKVA - Rusko ešte niekoľko mesiacov pred začiatkom invázie ubezpečovalo západných diplomatov, že na Ukrajinu nezaútočí. Tvrdí to bývalý britský obranný atašé John Foreman, ktorý priblížil zákulisie udalostí pred februárom 2022 a vysvetlil, čo podľa neho v skutočnosti stojí za rozhodnutiami ruského prezidenta Vladimira Putina.
Len niekoľko mesiacov pred vypuknutím vojny sa bývalý britský obranný atašé v Moskve a Kyjeve John Foreman stretol s vtedajším ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom. Ako teraz uviedol pre denník The Sun, ruskí predstavitelia v tom čase rozhodne odmietali, že by pripravovali vojenský útok na Ukrajinu.
„Povedal nám, že neplánujú zaútočiť na Ukrajinu. Keď sme sa vrátili na ambasádu, niekto poznamenal: Buď nám klamú priamo do očí, alebo to sami nemyslia vážne,“ zaspomínal si Foreman.
O invázii podľa neho rozhodoval úzky okruh ľudí
Po začiatku invázie podľa bývalého diplomata zostala zaskočená aj časť ruského vedenia. Tvrdí, že rozhodnutie nebolo výsledkom širšej diskusie, ale prijala ho len malá skupina ľudí okolo prezidenta Vladimira Putina.
Podľa Foremana navyše ruský štátny aparát nebol na rozsiahlu vojenskú operáciu dostatočne pripravený a samotný plán invázie mal vážne nedostatky.
„Rozhodol o tom Putin a malá skupina ľudí okolo neho. Systém na to nebol pripravený a samotná invázia bola naplánovaná katastrofálne. Podľahol ilúzii FSB, ktorá mu tvrdila, že pôjde o jednoduchú operáciu,“ vyhlásil.
Za vojnou vidí aj Putinove osobné ambície
Foreman je presvedčený, že ruského prezidenta nevedú iba strategické či bezpečnostné záujmy. Významnú úlohu podľa neho zohráva aj snaha zapísať sa do dejín a zanechať po sebe vlastný odkaz.
„Pre neho je to osobná záležitosť. Nie je to len o geopolitike. Je to o etnicite, pocite krivdy a hneve. Myslím si, že práve tieto faktory sa navzájom spájajú,“ uviedol bývalý britský atašé.
Zároveň si nemyslí, že by ukrajinské útoky alebo doterajší priebeh vojny mohli Putina prinútiť zmeniť postoj.
„Nevidím žiadne náznaky, že by kroky Ukrajiny prinútili Putina zmeniť názor. Vojna bude pokračovať. Dnes je to boj o prežitie a o to, kto vydrží dlhšie,“ povedal Foreman. Dodal, že Putin je podľa neho odhodlaný svoju moc udržať za každú cenu.
Kremeľ inváziu zdôvodňuje bezpečnostnými hrozbami
Ruský prezident pri oznámení začiatku takzvanej „špeciálnej vojenskej operácie“ opakovane tvrdil, že jej cieľom je ochrana Ruska a ruskojazyčného obyvateľstva. Za jednu z hlavných príčin označil rozširovanie NATO smerom na východ, ktoré podľa neho predstavuje hrozbu pre bezpečnosť krajiny.
Moskva zároveň obvinila ukrajinskú vládu z dlhoročnej genocídy obyvateľov Donbasu a medzi deklarované ciele operácie zaradila „demilitarizáciu a denacifikáciu“ Ukrajiny. Putin zároveň opakovane spochybnil historickú legitimitu aj suverenitu Ukrajiny ako samostatného štátu.
Foremanove vyjadrenia prichádzajú v čase, keď boje naďalej pokračujú. V noci na sobotu ukrajinská armáda zaútočila na oblasť Petrohradu, kde podľa dostupných informácií zasiahla ropnú infraštruktúru aj vojenské objekty. Deň predtým ruský útok zasiahol rušnú ulicu v meste Sumy. Podľa ukrajinských úradov zahynuli traja dospelí a jedno dieťa, ďalších 27 ľudí utrpelo zranenia.
V noci na pondelok Rusko opäť zaútočilo na Kyjev, ten hlási ďalšie obete.
