TEHERÁN - Irán sa ocitol v mimoriadne napätej situácii, keď jeden z kľúčových mužov režimu po útoku utrpel vážne zranenia a jeho schopnosť zasahovať do riadenia krajiny je výrazne obmedzená. Následky nezasiahli len jeho zdravie, ale aj samotné mocenské pomery, ktoré sa začínajú presúvať do rúk generáov.
Ťažké zranenia a ticho namiesto slov
Syn najvyššieho iránskeho duchovného vodcu, Modžtaba Chameneí, prežil útok, no jeho zdravotný stav je mimoriadne vážny. Podľa informácií, ktoré priniesol denník The New York Times s odvolaním sa na zdroje priamo z Iránu, je síce pri vedomí a mentálne stabilný, no rozsah jeho zranení je alarmujúci.
Najviditeľnejšie následky nesie na tvári – rozsiahle popáleniny mu znemožnili hovoriť. Komunikovať dokáže iba písomne. Okrem toho má vážne poškodenú ruku a jeho noha musela byť operovaná až trikrát. Aktuálne čaká na protézu a podľa zdrojov ho pravdepodobne čakajú aj plastické operácie.
Úder, ktorý všetko zmenil
K zraneniam došlo počas izraelského útoku 28. februára, keď sa Modžtaba ukrýval v komplexe spolu so svojím otcom, ajatolláhom Alím Chameneím. Útok mal devastujúce následky a výrazne zasiahol nielen jeho zdravie, ale aj fungovanie celého režimu.
Odvtedy je jeho kontakt s okolím prísne obmedzený. Nachádza sa v izolácii, obklopený najmä zdravotníckym personálom. Vysokopostavení predstavitelia režimu sa mu vyhýbajú – obávajú sa, že by ich návšteva mohla prezradiť jeho polohu a vystaviť ich riziku likvidácie zo strany Izraela.
Na jeho liečbe sa podľa zdrojov podieľa aj prezident Masúd Pezeškján, ktorý je vyštudovaný kardiochirurg, spolu s ministrom zdravotníctva Mohammadom Rezom Zafarghandim.
Správy putujú tajnými trasami
Komunikácia s Chameneím pripomína praktiky z minulých storočí. Správy sa zapisujú ručne, ukladajú do zapečatených obálok a putujú k nemu cez sieť dôveryhodných kuriérov. Tí sa presúvajú kombináciou diaľnic a vedľajších ciest – v autách aj na motocykloch – až kým sa nedostanú do jeho úkrytu.
Odpovede sa následne vracajú rovnakou cestou späť.
Moc preberajú generáli
Zdravotný stav a extrémne utajenie jeho pobytu zásadne obmedzujú jeho schopnosť riadiť štát. Podľa The New York Times preto delegoval rozhodovanie na vedenie Revolučných gárd, ktoré sa tak dostali do centra moci.
„Nemá reálne velenie ani kontrolu,“ uviedla Sanam Vakil z think-tanku Chatham House. „Formálne sa síce podieľa na rozhodnutiach, no v skutočnosti len schvaľuje to, čo mu predložia,“ dodala.
Revolučné gardy využívajú príležitosť
Islamské revolučné gardy vznikli po islamskej revolúcii v roku 1979 ako ochrana režimu. Postupne si však vybudovali silnú pozíciu – prenikli do politiky, ovládli časti ekonomiky a získali vplyv nad spravodajskými operáciami aj regionálnymi spojencami.
Po smrti Alího Chameneího sa otvoril priestor, ktorý gardy okamžite využili. Dnes držia v rukách kľúčové páky moci.
Na ich čele stojí brigádny generál Ahmad Vahídí. Významnú úlohu zohráva aj tvrdý zástanca režimu Mohammad Bagher Zolqadr, ktorý vedie Najvyššiu radu národnej bezpečnosti, či vojenský poradca Yahya Rahim Safavi.
Vojna ako katalyzátor zmien
Generáli vnímajú konflikt so Spojenými štátmi a Izraelom ako existenčnú hrozbu. Po týždňoch bojov však nadobudli presvedčenie, že situáciu majú pod kontrolou – a prevzali iniciatívu.
Jedným z ich najradikálnejších krokov bolo uzavretie Hormuzského prielivu, čo otriaslo globálnou ekonomikou. Zisky z vojny zároveň využili na posilnenie vlastného vplyvu a oslabenie politických rivalov.
Civilná vláda vrátane prezidenta bola podľa zdrojov odsunutá na vedľajšiu koľaj. Jej úloha sa obmedzila na zabezpečenie základného fungovania krajiny – dodávky potravín, palív a udržiavanie chodu štátu.
Diplomacia v rukách armády
Aj zahraničná politika sa presunula pod kontrolu gárd. Minister zahraničných vecí Abbás Arakčí stratil vplyv a rokovania so Spojenými štátmi prebral predseda parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf.
Prvýkrát v histórii sa navyše na rokovaniach s USA priamo zúčastnili aj vojenskí predstavitelia Revolučných gárd.
Stratégia útokov, rozhodnutie o uzavretí Hormuzského prielivu aj súhlas s dočasným prímerím – to všetko už vznikalo v kruhu generálov. Modžtaba Chameneí tieto kroky podľa dostupných informácií len formálne odobroval a prakticky do nich nezasahoval.
