BRATISLAVA - Klimatológovia sledujú vývoj v Pacifiku s rastúcimi obavami. Hrozí jeden z najsilnejších javov El Niño za posledné roky.
Blíži sa silný klimatický zlom?
Vedci čoraz hlasnejšie upozorňujú na možnosť, že planétu zasiahne mimoriadne intenzívna fáza javu El Niño. Podľa informácií, o ktorých píše National Geographic, by mohlo ísť o najsilnejší výskyt za celé posledné desaťročie.
Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru odhaduje približne 50-percentnú pravdepodobnosť, že sa rozvinie silná verzia tohto fenoménu. Zároveň existuje asi 25-percentná šanca, že situácia prerastie až do extrémnej podoby označovanej ako „super El Niño“.
Teplo, suchá aj ničivé búrky
Ak sa predpovede naplnia, dôsledky by mohli byť citeľné po celom svete už v najbližších mesiacoch – pravdepodobne na jar alebo v lete.
Takýto vývoj by mohol priniesť:
- rekordné globálne teploty,
- výrazné suchá v niektorých regiónoch,
- a naopak prudké zrážky či búrky inde.
Inými slovami, extrémy by sa ešte viac prehĺbili.
Ako El Niño mení klímu planéty
El Niño je prirodzený klimatický jav, ktorý sa pravidelne vracia. Vzniká v tropickej časti Tichého oceánu, kde dochádza k oslabeniu pasátov. To spôsobí, že teplá voda sa presúva smerom na východ, čo následne naruší atmosférické prúdenie v globálnom meradle.
O takzvanom „super El Niñe“ sa hovorí vtedy, keď teplota oceánskej vody presiahne dlhodobý priemer minimálne o 2 stupne Celzia.
Spomienka na roky 2015 a 2016
Posledný extrémne silný prípad zaznamenali vedci v rokoch 2015 a 2016. Tento jav vtedy výrazne ovplyvnil počasie na celej planéte.
Dôsledky boli dramatické: Zem zaznamenala najvyššie priemerné teploty v histórii meraní, v Pacifiku sa rozvinula mimoriadne aktívna hurikánová sezóna, a rozsiahle suchá zasiahli oblasti od Portorika až po Etiópiu.
Dopady na ľudí aj prírodu
El Niño však neovplyvňuje len počasie. Jeho následky zasahujú aj hospodárstvo, poľnohospodárstvo či ekosystémy.
V minulosti napríklad:
- juh Spojených štátov čelil intenzívnejším dažďom,
- južná Afrika zažila vlny horúčav a neúrodu, ktorá viedla až k hladomoru,
- Indonézia a Austrália zápasili s rozsiahlymi lesnými požiarmi.
Zmeny pocítila aj príroda. Otepľovanie oceánu viedlo k poklesu populácií rýb, čo spôsobilo nedostatok potravy pre niektoré živočíchy. Na Galapágoch to vyústilo do dramatického úbytku tučniakov.
Menej hurikánov v Atlantiku?
Zaujímavé je, že tento jav nemá všade len negatívny efekt. V Atlantiku môže naopak tlmiť vznik hurikánov.
Dôvodom je zosilnenie vetrov vo vyšších vrstvách atmosféry, ktoré narúšajú formovanie tropických búrok. Predbežné odhady preto naznačujú skôr slabšiu hurikánovú sezónu v tejto oblasti.
Výhoda dneška: vieme sa pripraviť
Vedci zdôrazňujú, že El Niño nie je „dobrý“ ani „zlý“ – ide o prirodzenú súčasť klimatického systému Zeme.
Rozdiel oproti minulosti je však zásadný. Moderné technológie a presné modely dnes umožňujú jeho vývoj sledovať a predvídať.
Vďaka tomu majú štáty aj obyvatelia šancu pripraviť sa na možné extrémy skôr, než naplno udrú.
