BRUSEL - Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pripravuje podrobnú príručku pre členské štáty EÚ, kedy a ako môžu aktivovať doložku o vzájomnej obrane Európskej únie (článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ). K tomuto kroku dochádza v čase, keď americký prezident Donald Trump opakovane spochybňuje budúcnosť Severoatlantickej aliancie (NATO). Informuje o tom portál Euractiv.com.
Článok 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane je všeobecne známy, únijná doložka o vzájomnej obrane zostáva nejasná. Diplomatické delegácie preto v máji absolvujú simuláciu, ktorá poslúži ako podklad pre budúci dokument o aktivovaní doložky.
Viaceré zdroje oboznámené so situáciou pre Euractiv.com uviedli, že očakávajú vznik manuálu pre štáty EÚ pre tri rôzne scenáre: pri aktivovaní článku 5 o kolektívnej obrane NATO, pri aktivovaní článku 42.7 EÚ a pre oba mechanizmy súčasne. Ďalší zdroj uviedol, že prebieha plánovanie debaty na úrovni veľvyslancov. Diskusia medzi diplomatmi o použití doložky vzájomnej pomoci EÚ ožila po útokoch iránskych dronov na Cyprus.
Na prípravu finálneho dokumentu by mohli členské štáty absolvovať simulácie, v rámci ktorých by reagovali na rôzne scenáre a posudzovali, či sa na ne vzťahuje článok 42.7, uviedli tri zdroje. Presnejší termín dokončenia manuálu však nie je jasný.
Povinnosť vzájomnej pomoci
Podľa doložky, ak sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov. Podľa Euractiv.com panuje veľká nejasnosť v tom, čo to presne znamená. Cyperský prezident Nikos Christodulidis pred dvoma týždňami uviedol, že chce zaradiť túto otázku na program najbližšieho neformálneho zasadnutia lídrov EÚ, ktoré sa uskutoční 23. – 24. apríla práve na Cypre.
Doteraz aktivovalo doložku vzájomnej obrany EÚ iba Francúzsko v roku 2015 po teroristických útokoch v Paríži, aby mohlo stiahnuť časť svojich vojenských jednotiek z misií v zahraničí. V tom čase mu ponúkli ďalšie štáty najmä logistickú podporu a Belgicko a Nemecko poskytli spravodajské informácie, policajnú podporu a expertov na boj proti terorizmu. ESVČ zároveň pripravuje novú bezpečnostnú stratégiu bloku, ktorá bude pozostávať z hodnotenia hrozieb, spoločného dokumentu definujúceho bezpečnostnú politiku EÚ a podrobného implementačného návodu.
