DUBAJ - Ešte pred pár týždňami pôsobil Dubaj ako najbezpečnejšie miesto na prečkanie regionálneho napätia. Mesto, kde sa aj počas kríz oddychuje na Palme a život plynie v zlatej bubline. No realita sa zmenila v priebehu niekoľkých hodín. Z luxusného útočiska sa stal uzol chaosu, kde rodiny predávajú majetok len preto, aby dostali svoje deti na akékoľvek lietadlo smerujúce preč.
Medzinárodné letisko v Dubaji sa cez víkend ocitlo v úplnom chaose po tom, čo obrovská explózia v blízkosti komplexu prinútila úrady uzavrieť celý areál a nariadiť pasažierom okamžite opustiť lietadlá. Podľa prvotných informácií mal výbuch súvisieť so zostrelením iránskeho dronu, ktorý sa priblížil k letisku. Tisícky uviaznutých cestujúcich sa zrazu ocitli bez možnosti odletu a bez jasných informácií o tom, čo bude nasledovať. Letisko bolo okamžite uzavreté, terminály evakuované a pasažieri, ktorí už sedeli v lietadlách, museli vystúpiť. Policajné autá zablokovali všetky prístupové cesty, čo spôsobilo dopravný kolaps.
Ceny dopravy vystrelili do absurdných výšok
Z kedysi bezpečného útočiska sa stal priestor zúfalých odchodov, kde rodiny míňajú celoživotné úspory len preto, aby sa dostali na akýkoľvek let smerom preč. Cena za odchod z krajiny prekročila hranicu „drahé“ a vstúpila do kategórie „nepredstaviteľné“. Ak chce dnes štvorčlenná rodina opustiť SAE, musí počítať s tým, že zaplatí sumy porovnateľné s cenou rodinného domu. Niektoré rodiny platia za jediný súkromný let až 250-tisíc dolárov (cca 217-tisíc eur).
Charterové trasy, ktoré zvyčajne stoja okolo 100-tisíc eur, sa teraz predávajú za viac ako dvojnásobok. Najdrahšie jednosmerné lety už podľa European Business Magazine prekročili hranicu 350-tisíc dolárov (viac ako 303 700 eur). Brokerské firmy hlásia, že aj krátky let z Maskatu do Istanbulu stojí okolo 93-tisíc dolárov.
Znie to absurdne, ale v situácii, keď je vzdušný priestor plný rizík a veľkí dopravcovia ako Emirates či Etihad obmedzili prevádzku, bohatí nečakajú na vládne riešenia. Platí sa tzv. „GTFO daň“ – daň za okamžitý útek.
Prečo stojí let štvrť milióna
- Repositioning: lietadlá musia prilietať prázdne z Európy či Strednej Ázie, pretože miestne stroje sú uzemnené.
- Poistky a rizikové príplatky: poisťovne zvýšili sadzby na extrémne úrovne pre každý trup vstupujúci do vzdušného priestoru Perzského zálivu.
- Nedostatok lietadiel: na každé dostupné lietadlo pripadá desať rodín, ktoré si ho môžu dovoliť.
Síce sa vykonávajú aj repatriačné lety, no tie sú často pomalé, byrokratické a ťažko koordinovateľné v momente, keď je vzdušný priestor uzatváraný kvôli vojenským operáciám. Pre bohatých manažérov či rodiny s deťmi je čakanie na vojenský transport jednoducho neprijateľné.
10-hodinový útek cez púšť za tisíce dolárov
Tí, ktorí nemajú na účte štvrť milióna, volia „pozemnú“ cestu. A tá je všetko, len nie jednoduchá. Rijád sa stal improvizovanou únikovou bránou regiónu, no dostať sa tam z Dubaja znamená 10-hodinovú jazdu púšťou. Súkromné bezpečnostné agentúry si účtujú tisíce dolárov za konvoje SUV – nie obyčajné autá, ale obrnené či vysokopodvozkové vozidlá s miestnymi „fixermi“, ktorí poznajú hraničné prechody aj rizikové zóny.
Bezpečnostné agentúry hlásia, že dopyt po súkromných autách a minibusoch taktiež vystrelil – z pár stoviek dolárov na tisíce. Aj cesta taxíkom z Dubaja do susedného Ománu alebo Saudskej Arábie dnes vyjde približne na 5-tisíc dolárov. Ešte nedávno pritom rovnaká trasa stála len 300 až 800 dolárov.
Pôvodne sa využíval prechod Hatta do Ománu, no po útokoch na tamojšiu infraštruktúru sa všetko presunulo smerom na Saudskú Arábiu. Ani po príchode do Rijádu však nie je vyhrané – ceny leteniek tam tiež prudko stúpli.
Jedna téma sa pritom takmer neotvára – domáce zvieratá. Komerčné aerolínie počas krízových letov odmietajú prepravovať psy či mačky. Nemajú kapacity ani bezpečné priestory. Mnohé rodiny tak zostávajú v Dubaji len preto, že nechcú opustiť svojich miláčikov. A ak chcú odletieť aj so zvieraťom, musia si prenajať celé lietadlo. Z problému za 50-tisíc sa tak stáva problém za 250-tisíc.
