PRAHA - Český premiér Andrej Babiš zbohatol na výrobe hnojív, no ďalšia, menej známa časť jeho spoločností podniká napríklad v oblasti umelého oplodnenia, spodnej bielizne či pohrebných kvetov, píše bruselský server Politico. Upozorňuje tiež, že zatiaľ čo sa Babiš ako premiér vracia k rokovaniam o európskom rozpočte, zdravotníckych nariadeniach a priemyselnej politike, Európska únia nemá prehľad o tom, či niektoré ďalšie s ním spojené firmy čerpajú európske dotácie.
Diskusie o možnom strete záujmov českého premiéra sa podľa servera sústreďujú najmä na holding Agrofert, ktorý Politico označuje za poľnohospodársko‑priemyselné impérium. Od Agrofertu je však oddelený súkromný investičný fond Hartenberg Holding, ktorý Babiš založil spolu s finančníkom Jozefom Janovom v roku 2013. Český premiér drží vo fonde väčšinový podiel prostredníctvom spoločnosti SynBiol, ktorú úplne vlastní a ktorá – na rozdiel od Agrofertu – nebola prevedená do zvereneckého fondu.
„S aktívami v hodnote približne 600 miliónov eur (14,6 miliardy Kč) investuje Hartenberg do zdravotníctva, maloobchodu, letectva a nehnuteľností,“ uvádza server.
Kliniky umelého oplodnenia, predaj spodnej bielizne či kvetov
Prvou oblasťou, na ktorú server upozorňuje, je jedna z najväčších európskych sietí kliník umelého oplodnenia FutureLife. Tá má 60 pobočiek v 16 krajinách vrátane Česka, Slovenska, Británie, Holandska, Talianska či Španielska a podľa servera pomohla priviesť na svet viac než 170‑tisíc detí. Hartenberg vlastní 50,1 percenta FutureLife. Spoločnosť uviedla, že Babiš sa na jej riadení nepodieľa a že jej kliniky fungujú rovnako ako ostatní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.
„S Babišom spojený kapitál prúdi cez Hartenberg aj do každodenného maloobchodného života,“ pokračuje Politico. Český internetový obchod so spodnou bielizňou Astratex dnes prevádzkuje lokalizované e‑shopy na približne desiatich európskych trhoch a generuje ročné tržby v desiatkach miliónov eur.
V roku 2019 získal Hartenberg aj väčšinový podiel v sieti kvetinárstiev Flamengo, ktorá v Česku prevádzkuje približne 200 predajní, ktoré v supermarketoch a nákupných centrách predávajú kytice, črepníkové rastliny a pohrebné kvetinové aranžmány. Ďalšie online podniky spojené s Babišom predávajú športové vybavenie, vlnu či textil.
Cez Hartenberg investoval Babiš aj do rozvoja miest a nehnuteľností. Podľa servera bol Hartenberg jedným z prvých majoritných investorov do spoločnosti stojacej za projektom Císařská vinice v Prahe – výstavbou víl a bytov na svahu v blízkosti parku Ladronka. Na financovanie výstavby sa spojil s developerom JRD. Ten uviedol, že Babiš ani s ním spojené firmy už v projektovej spoločnosti nemajú žiadny priamy ani nepriamy podiel. Spoločnosť dodala, že projekt nezískal žiadne finančné prostriedky z fondov EÚ ani inú verejnú podporu.
Politico dopĺňa, že žiadna zo spoločností skupiny Hartenberg nebola nikdy obvinená zo zneužívania európskych dotácií.
Brusel sa zaoberá možným stretov záujmov s Agrofertom
„Možno mu dávame peniaze a ani o tom nevieme,“ povedal Daniel Freund, nemecký zákonodarca za Zelených, ktorý viedol vyšetrovanie Európskeho parlamentu voči Babišovi počas jeho prvého funkčného obdobia ako českého premiéra v rokoch 2017 až 2021. V roku 2021 parlament drvivou väčšinou prijal uznesenie odsudzujúce Babiša za konflikt záujmov týkajúci sa dotácií EÚ a spoločností, ktoré založil.
Brusel sa podľa servera opäť zaoberá otázkami možného stretu záujmov v súvislosti s holdingom Agrofert. Česká ministerka pre miestny rozvoj Zuzana Mrázová vo štvrtok potvrdila, že jej úrad dostal list Európskej komisie týkajúci sa Babišovho stretu záujmov. Ministerstvo podľa nej pracuje na odpovedi. Český premiér minulý týždeň vložil všetky akcie holdingu Agrofert do súkromného zvereneckého fondu RSVP Trust.
Európska komisia podľa Politica uviedla, že nemá zoznam spoločností, ktoré Babiš v členských štátoch EÚ vlastní alebo ovláda. Nevedie ani prehľad o prostriedkoch EÚ, ktoré získali firmy spojené s Babišom mimo Agrofertu. Za kontrolu stretu záujmov a za podávanie správ o tom, kto je konečným príjemcom európskych prostriedkov, sú zodpovedné členské štáty. Neexistuje žiadny jednotný celoeurópsky register, ktorý by prepájal konečných vlastníkov so všetkými platbami EÚ.
