WASHINGTON - Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom sa podľa zdrojov z americkej administratívy dostáva na hranu otvoreného konfliktu. V zákulisí sa hovorí o rozsiahlej vojenskej operácii, ktorá by mala ďaleko od krátkeho zásahu a mohla by trvať celé týždne.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa je podľa ľudí oboznámených s vnútornými diskusiami oveľa bližšie k vojenskému riešeniu iránskej otázky, než si verejnosť pripúšťa. Konflikt by mohol vypuknúť už v krátkom časovom horizonte, upozorňuje server Axios, ktorý sa odvoláva na viaceré zdroje z Bieleho domu.
„Prezident má toho jednoducho dosť. Niektorí v jeho okolí ho síce od vojny s Iránom odrádzajú, ale ja osobne vidím deväťdesiatpercentnú šancu, že v najbližších týždňoch príde tvrdá akcia,“ povedal pre Axios jeden z Trumpových poradcov.
Nie rýchly úder, ale plnohodnotná vojna
Ak by Spojené štáty skutočne pristúpili k útoku, nepôjde o obmedzený zásah ani demonštráciu sily. Zdroje blízke administratíve hovoria o rozsiahlej vojenskej kampani, ktorá by sa natiahla na celé týždne a mala by charakter otvorenej vojny. Takýto scenár by sa výrazne líšil od krátkej operácie proti Venezuele zo začiatku roka.
Podľa informácií by išlo o spoločnú operáciu amerických a izraelských síl. Pre iránsky režim by mala zásahová kampaň existenčný rozmer a jej dopad by bol ešte vážnejší než izraelská dvanásťdňová vojna z minuloročného júna, do ktorej sa USA napokon zapojili s cieľom zničiť iránske podzemné jadrové zariadenia.
Január ukázal, kam až bol Trump ochotný zájsť
Už začiatkom januára bol prezident Trump podľa zdrojov len krok od vydania rozkazu na útok. Impulzom mali byť extrémne vysoké počty obetí medzi iránskymi demonštrantmi. Keď sa však situácia časom posunula iným smerom, Biely dom zvolil stratégiu dvoch paralelných línií: diplomatické rozhovory a zároveň masívne posilňovanie vojenskej prítomnosti v regióne.
Práve rozsah presunov amerických síl do oblasti výrazne zvyšuje očakávania, ako by prípadná operácia vyzerala, ak by rokovania stroskotali. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by dohoda bola na dosah.
Ženeva nepriniesla zlom
Trumpovi poradcovia Jared Kushner a Steve Witkoff sa síce v utorok v Ženeve tri hodiny rozprávali s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arakčím, no napriek oficiálnym vyhláseniam o posune sa zásadná dohoda nerodí.
Viceprezident J. D. Vance v rozhovore pre televíziu Fox News priznal, že rokovania mali rozporuplný priebeh. „V niektorých ohľadoch prebehli dobre, v iných sa ukázalo, že prezident stanovil jasné červené línie, ktoré Irán zatiaľ nie je pripravený skutočne uznať a prekročiť,“ povedal Vance. Zároveň dodal, že hoci Trump preferuje dohodu, môže rozhovory ukončiť, ak dospeje k záveru, že „diplomacia narazila na svoj prirodzený strop“.
Masívne presuny techniky a lietadiel
Spojené štáty medzitým pokračujú v bezprecedentnom posilňovaní vojenských kapacít v regióne. V oblasti sa už nachádzajú dve lietadlové lode s kompletným sprievodom a viaceré systémy protivzdušnej obrany, pričom časť techniky je stále na ceste.
Podľa dostupných údajov sa uskutočnilo viac než 150 amerických vojenských nákladných letov prepravu zbraní a munície. Len za posledných 24 hodín dorazili do regiónu ďalšie stíhačky F-16, pričom celkový počet bojových lietadiel – vrátane typov F-16, F-35 a F-22 – by sa mal pohybovať okolo sedemdesiatich kusov.
Americká armáda zároveň nasadila šesť lietadiel Boeing E-3G Sentry určených na včasnú výstrahu a riadenie operácií (AWACS), jeden špecializovaný stroj E-11A BACN, označovaný ako „Wi-Fi na oblohe“, ktorý zabezpečuje kľúčové komunikačné spojenia medzi pozemnými, námornými a vzdušnými jednotkami. Do oblasti dorazili aj približne štyri desiatky tankerov určených na dopĺňanie paliva za letu.
Útok už tento týždeň?
Podľa informácií z prostredia Pentagonu je americká armáda pripravená spustiť útok na Irán ešte pred koncom tohto týždňa, hoci prezident Donald Trump zatiaľ nedal definitívny súhlas.
Najvyšší predstavitelia americkej národnej bezpečnosti sa v stredu zišli v Bielom dome na mimoriadnom rokovaní venovanom výlučne Iránu. Prezidenta zároveň informovali o priebehu nepriamych ženevských rozhovorov jeho osobitný vyslanec Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner, ktorí sa na nich zúčastnili deň predtým.
Vojenské velenie podľa zdrojov oboznámilo Biely dom s tým, že jednotky sú schopné zasiahnuť najneskôr do konca týždňa. Tomu predchádzalo výrazné hromadenie leteckých a námorných síl v regióne. Informáciu priniesla televízia CNN s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou, pričom CBS News ako prvá upozornila, že armáda je pripravená konať už počas víkendu.
Jeden zo zdrojov opísal prezidentovo váhanie ako intenzívne a osobné. Trump podľa neho zvažuje argumenty za útok aj proti nemu, pričom sa snaží od poradcov aj zahraničných partnerov získať odpoveď na otázku, ktorý krok by bol najmúdrejší. „Venuje tomu mimoriadne veľa času a energie,“ uviedol zdroj. Zatiaľ nie je jasné, či prezident dospeje k rozhodnutiu ešte pred víkendom.
Časovanie ovplyvňujú aj symbolické udalosti
Do úvah o možnom termíne zásahu vstupuje viacero udalostí. Zimné olympijské hry, ktoré sa tradične spájajú s obdobím globálneho pokoja, sa končia v nedeľu a niektorí európski predstavitelia sa domnievajú, že Spojené štáty nebudú chcieť útok spustiť ešte pred ich záverom.
V stredu sa zároveň začal ramadán, čo vyvolalo obavy u viacerých amerických spojencov na Blízkom východe. Tí podľa zdrojov lobujú proti vojenskému zásahu s argumentom, že útok počas moslimského posvätného mesiaca by mohol byť vnímaný ako prejav neúcty a výrazne by zvýšil riziko regionálnej destabilizácie.
Ďalším faktorom je Trumpovo ročné vystúpenie o stave Únie, ktoré má prezident predniesť v utorok. Jeho poradcovia očakávajú, že prejav odštartuje kľúčovú líniu kampane zameranej na domáce témy pred novembrovými voľbami do Kongresu. Nie je však známe, či prezident tieto okolnosti zohľadňuje pri rozhodovaní o vojenskej operácii.
Bez jasného mandátu verejnosti
V uplynulých týždňoch Trump podľa pozorovateľov neurobil veľa pre to, aby si zabezpečil podporu americkej verejnosti alebo Kongresu pre rozsiahlu vojnu. Opakovane naznačil podporu zmene režimu v Teheráne a zdôrazňoval, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň. Konkrétne ciele prípadného útoku ani jeho konečný rozsah však verejne nešpecifikoval.
