LONDÝN - Jednobunkové organizmy, známe ako voľne žijúce améby, sa dostávajú do centra pozornosti vedcov pre ich potenciálne fatálne následky pre ľudské zdravie. Mimoriadne obavy vyvoláva druh Naegleria fowleri, prezývaný „mozgožravá améba“, ktorého šíreniu podľa odborníkov výrazne napomáha klimatická zmena.
Na riziká upozorňuje mikrobiologička Manal Mohammed v odbornom texte pre platformu The Conversation. Podľa nej globálne otepľovanie vytvára priaznivejšie podmienky pre tieto mikroorganizmy aj v regiónoch, kde sa kedysi vôbec nevyskytovali.
Neviditeľní, no nebezpeční
Voľne žijúce améby sa prirodzene nachádzajú v pôde aj vo vode – od kaluží až po jazerá a rieky. Sú schopné meniť tvar a pohybovať sa pomocou takzvaných panôžok, čo im umožňuje prežiť v mimoriadne rozmanitých prostrediach. Väčšina z nich je pre človeka neškodná, no niektoré druhy môžu spôsobiť závažné infekcie.
Najnebezpečnejšou z nich je práve Naegleria fowleri, ktorá obľubuje teplú sladkú vodu s teplotou približne 30 až 40 stupňov Celzia. Vyskytuje sa najmä v jazerách, riekach či termálnych prameňoch.
Takmer vždy smrteľná infekcia
K nákaze dochádza vtedy, keď sa kontaminovaná voda dostane cez nos do tela, napríklad pri potápaní alebo pri výplachoch nosa neprevarenou vodou. Améba následne prenikne pozdĺž čuchových nervov až do mozgu, kde začne ničiť mozgové tkanivo. Výsledkom je vzácny, no takmer vždy smrteľný zápal mozgových blán.
Podľa údajov amerických zdravotníckych autorít CDC dosahuje úmrtnosť pri tejto infekcii 95 až 99 percent. Odborníci však zdôrazňujú, že pitie kontaminovanej vody nepredstavuje riziko a prenos z človeka na človeka nie je možný.
Prečo sa améby ťažko ničia
Hoci sú améby citlivé na chlór a dezinfekčné prostriedky, v reálnych podmienkach je ich likvidácia komplikovaná. Dokážu sa ukrývať v biofilmoch – slizovitých vrstvách baktérií v potrubiach a vodných systémoch – kde sú pred dezinfekciou chránené. Pri zhoršení podmienok sa navyše môžu premeniť na odolné cysty, ktoré prežívajú aj nepriaznivé prostredie.
Ďalším problémom je takzvaný „trójsky kôň“: améby môžu v sebe hostiť iné patogény. Niektoré baktérie sa v nich nielen ukrývajú, ale dokonca množia, čo im pomáha šíriť sa a prežívať. Ide napríklad o pôvodcov legionelózy či tuberkulózy, no podobnú ochranu môžu získať aj vírusy a huby.
Klimatická zmena ako zosilňovač rizika
Rastúce teploty, dlhšie horúčavy a častejšie využívanie prírodných kúpalísk rozširujú územia, kde sa Naegleria fowleri môže udomácniť. Oblasti, ktoré boli kedysi príliš chladné, sa tak postupne dostávajú do potenciálneho rizika.
V Európe sa už objavili ojedinelé prípady. V Španielsku v roku 2018 prežilo infekciu desaťročné dievča, čo je vzhľadom na extrémnu úmrtnosť výnimočné. V Taliansku sa v roku 2004 nakazil deväťročný chlapec počas mimoriadne horúceho leta pri kúpaní v rieke Pád. Prípady zaznamenali aj v Belgicku.
Riziko je nízke, no nie nulové
Odborníci zdôrazňujú, že ide o mimoriadne zriedkavé infekcie a pre väčšinu ľudí zostáva riziko veľmi malé. Základom prevencie je dôsledná hygiena vody, správna údržba kúpalísk a opatrnosť pri kúpaní v teplej sladkej vode. Pomôcť môže aj vyhýbanie sa potápaniu, používanie nosových klipov či dôsledné prevarenie vody určenej na výplach nosa.
Prípad úmrtia na Slovensku
Na Slovensku bol zaznamenaný tragický a zatiaľ jediný potvrdený prípad nákazy amébou Naegleria fowleri. Začiatkom leta zomrel 11-ročný chlapec Tomáško, ktorý sa infikoval po kúpaní v sladkej vode. Ide o prvý oficiálne potvrdený výskyt tohto smrteľného parazita na Slovensku. Zdravotnícke autority po prípade zdôraznili, že infekcia je mimoriadne zriedkavá, no upozornili na zvýšené riziko počas horúčav, najmä pri kúpaní v teplej stojatej vode. Hygienici následne sprísnili kontroly vybraných lokalít a apelovali na zvýšenú opatrnosť, predovšetkým u detí.
