MOSKVA - Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyhlásil, že plány moldavskej prezidentky Maie Sanduovej usporiadať referendum o zjednotení s Rumunskom by boli deštruktívne pre štátnosť Moldavska. Informuje o tom agentúra Reuters.
Sanduová minulý týždeň oznámila, že v prípade referenda by hlasovala za zjednotenie so susedným Rumunskom. Podľa jej slov je pre Moldavsko čoraz ťažšie „prežiť“ samostatne a chrániť svoju krehkú demokraciu pred ruským tlakom.
Prezidentka opakovane viní Rusko zo zasahovania do vnútroštátnych záležitostí. Dnešné Moldavsko bolo súčasťou Rumunska v rokoch 1918 až 1940, keď jeho územie anektoval Sovietsky zväz na základe dohody s nacistickým Nemeckom známym ako Pakt Molotov-Ribbentrop. Nezávislosť vyhlásilo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Prieskumy podľa portálu Politico ukazujú, že proti zjednoteniu sú až dve tretiny moldavských obyvateľov.
Moldavsko v pondelok oznámilo, že pokračuje vo formalitách potrebných na dokončenie vystúpenia z Ruskom vedeného Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Kremeľ podľa hovorcu Dmitrija Peskova ľutuje toto rozhodnutie, no neprekvapilo ho, keďže Moldavsko podľa neho už dávnejšie prakticky prestalo participovať na aktivitách SNŠ.
Grónsko nie je prirodzenou súčasťou Dánska
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyhlásil, že Grónsko nie je „prirodzenou súčasťou“ Dánska a že problém bývalých koloniálnych území sa v súčasnosti stáva čoraz naliehavejším. Informujú o tom agentúry Reuters a TASS.
Lavrov na tlačovej konferencii v Moskve vyhlásil, že Rusko nemá záujem zasahovať do záležitostí Grónska a že Spojené štáty vedia o tom, že Rusko nemá v pláne tento arktický ostrov zabrať. „V princípe, Grónsko nie je prirodzenou súčasťou Dánska, či je?“ spýtal sa ruský minister. „Nebolo prirodzenou súčasťou Nórska ani prirodzenou súčasťou Dánska. Je to koloniálne dobytie. Skutočnosť, že si na to obyvatelia teraz zvykli a cítia sa pohodlne, je druhá vec,“ odpovedal si Lavrov.
Americký prezident Donald Trump v uplynulých dňoch opakovane vyhlásil, že Spojené štáty potrebujú získať kontrolu nad Grónskom pre národnobezpečnostné dôvody. V sobotu oznámil, že na osem európskych krajín - Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Holandsko a Fínsko - uvalí od 1. februára desaťpercentné dovozné clo, ktoré bude platiť dovtedy, kým sa nevyrieši otázka získania Grónska. Európske krajiny tvrdia, že clá by porušili obchodnú dohodu uzavretú s Trumpovou administratívou minulý rok. Lídri členských štátov budú o možnej odvete rokovať na mimoriadnom summite vo štvrtok v Bruseli.
Dohoda o akvizícii podielu MOL v srbskej NIS by bola pre Rusko výhodná
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyhlásil, že dohoda o akvizícii podielu maďarskej spoločnosti MOL v srbskej spoločnosti NIS by bola pre Rusko výhodná. Uviedol to server telex.hu s odvolaním sa na správu agentúry Reuters, informuje spravodajca v Budapešti.
MOL získala spoločnosť NIS (Naftna industrija Srbije), informovali v pondelok srbské médiá a správu potvrdila aj ministerka energetiky a baníctva Srbska Dubravka Dedovičová Handanovičová. Na uzavretie predaja je ešte potrebný súhlas USA. Dohoda by mohla nastoliť nový smer nielen pre budúcnosť jedinej srbskej rafinérie v Pančeve, ale aj pre bezpečnosť dodávok v regióne a energetickú váhu Maďarska, uviedol v pondelok server vg.hu.
Rusi predali svoj 56,15-percentný podiel v NIS maďarskému MOL-u, časť vlastníctva prejde aj do Spojených arabských emirátov a svoj vlastnícky podiel zvýšilo aj Srbsko, uvádza vg.hu s odvolaním sa na server sd.rs.
Maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó 14. januára v Belehrade vyhlásil, že koordinovaná prevádzka ropných systémov troch vnútrozemských krajín (Slovenska, Maďarska a Srbska) a integrovaná prevádzka ropných rafinérií v Bratislave, Százhalombatte a Pančeve vytvoria priaznivú situáciu. Z hľadiska bezpečnosti dodávok energie, ako aj cien energií v takejto situácii stredoeurópsky región doteraz nebol, podčiarkol šéf maďarskej diplomacie.
