MOSKVA - Európske tajné služby hovoria o hrozbe, ktorá presahuje jednotlivé incidenty. Podľa ich zistení mala Moskva plánovať operácie namierené proti leteckej doprave smerujúcej do Spojených štátov.
Scenár s cieľom paralyzovať letectvo
Ruské spravodajské štruktúry mali podľa informácií európskych bezpečnostných predstaviteľov pracovať na plánoch, ktorých cieľom bolo narušiť globálnu leteckú dopravu v rozsahu nevídanom od teroristických útokov z 11. septembra 2001. Uvádza to denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje z prostredia spravodajských služieb.
Zároveň sa objavujú varovania, že ruské aktivity v Európe už nemožno vnímať len ako ojedinelé provokácie. Podľa analytikov ide čoraz viac o systematickú kampaň sabotáží.
Výbuchy v logistických centrách
Ako príklad Financial Times pripomína udalosti z júla 2024, keď v skladoch logistickej spoločnosti DHL v Británii, Poľsku a Nemecku explodovali zásielky obsahujúce výbušniny. Každá z nich mala silu, ktorá by v prípade prepravy v nákladnom priestore dokázala zničiť celé lietadlo.
Vyšetrovanie európskych tajných služieb podľa zistení denníka ukázalo, že za incidentmi stála skupina sabotérov riadená z Ruska. Tá mala mať k dispozícii aj ďalších približne šesť kilogramov trhavín určených na pokračovanie operácie – konkrétne na útoky proti letom smerujúcim do USA, s cieľom spôsobiť masívne narušenie leteckého priemyslu.
Kampaň, nie náhoda
Bezpečnostní činitelia upozorňujú, že tieto prípady zapadajú do širšieho vzorca. Podľa nich ide o koordinovanú a utajenú sabotážnu kampaň, ktorej cieľom je destabilizovať Európu a vyvolať chaos s reálnymi rizikami pre civilné obyvateľstvo.
Šéf jednej z kľúčových európskych spravodajských služieb, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, uviedol, že ruskí agenti sa zaujímali aj o cestnú infraštruktúru. Podľa jeho slov mapovali mosty a potenciálne skúmali možnosti ich zamínovania. Podobná pozornosť sa mala sústreďovať aj na železničné trate.
Poľsko ako príklad eskalácie
Poľské úrady evidovali v novembri poškodenie železničnej trate medzi Varšavou a Lublinom, pričom zodpovednosť pripísali sabotérom pracujúcim v prospech Moskvy. Už v septembri predtým zaznamenala Varšava narušenie svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi.
Poľsko preto dnes vníma ruské aktivity ako porovnateľnú hrozbu pre národnú bezpečnosť, akú predstavuje islamistický terorizmus.
Taktika alebo stratégia?
V spravodajskej komunite sa podľa Financial Times vedú diskusie, či ide len o príležitostné kroky v kontexte vojny na Ukrajine, alebo o širší strategický posun v ruskom správaní. Niektorí analytici upozorňujú, že výber cieľov, ochota riskovať a dlhodobé zámery naznačujú viac než len reakciu na vývoj na bojisku.
Nábor „na zákazku“
Po vyhostení veľkej časti ruských diplomatov a spravodajcov z Európy sa Moskva podľa expertov spolieha na tzv. zákazkovú ekonomiku. Namiesto profesionálnych agentov si najíma jednotlivcov, ktorí často netušia, pre koho v skutočnosti pracujú. Ide neraz o osoby napojené na kriminálne prostredie.
Jedným z takýchto prípadov bol aj 21-ročný Dylan Earl, ktorý mal vo svojom byte drogy a podieľal sa na podpálení londýnskeho skladu s pomocou pre Ukrajinu. Zároveň sa snažil získať ďalšie „objednávky“ a ponúkal klientom kontakty zo zločineckých sietí. Podľa zistení mal v pláne aj podpálenie skladu v Česku za odmenu 35-tisíc libier.
Paralely so sovietskou minulosťou
Súčasné ruské sabotáže podľa odborníkov nápadne pripomínajú metódy používané ešte v časoch Sovietskeho zväzu. K identifikácii týchto vzorcov prispievajú aj archívy – vrátane dokumentov KGB, ktoré na Západ priniesol bývalý archivár Vasilij Mitrochin, a rozsiahly archív československej ŠtB v Prahe, píše iDNES.cz.
„Archívne materiály jasne popisujú jednotlivé fázy napätia,“ vysvetľuje expertka na spravodajské služby Daniela Richterová z King’s College London. „V mierovom období sa kladie dôraz na menšie, rafinované akcie, ktoré majú pôsobiť ako nehody – požiare, vandalizmus či sabotáže. V čase otvoreného konfliktu by sa aktivovali celé siete agentov zamerané na rozsiahlu deštrukciu.“ Podľa nej sa dnešná Európa nachádza v prechodnej, „predvojnovej“ fáze popísanej v materiáloch ŠtB.
NATO zvažuje tvrdšiu odpoveď
Rastúce obavy z ruských hybridných operácií rezonujú aj v NATO. Predseda vojenského výboru Aliancie, taliansky admirál Giuseppe Cavo Dragone, nedávno uviedol, že NATO diskutuje o razantnejšom a proaktívnejšom prístupe. Podľa neho môžu byť v určitých situáciách aj preventívne kroky považované za legitímnu obranu.
