BRUSEL/ŠTRASBURG - Predsedníctvo Rady Európskej únie a zástupcovia Európskeho parlamentu dosiahli v utorok neskoro večer predbežnú politickú dohodu na úprave únijných klimatických pravidiel. Ich súčasťou bude cieľ znížiť do roku 2040 emisie skleníkových plynov o 90 percent oproti úrovni z roku 1990. Informovali o tom v noci na dnes Rada EÚ aj europarlament. Dohoda tiež obsahuje určitú flexibilitu, ako dosiahnuť cieľ do roku 2040. Zmeny musí ešte formálne schváliť Európsky parlament a členské štáty EÚ.
Odloženie zavedenia emisných kvót ETS2
Zástupcovia oboch inštitúcií sa podľa vyhlásenia tiež zhodli na odložení zavedenia emisných kvót ETS2 o jeden rok, teda z roku 2027 na 2028. Systém ETS2 sa vzťahuje na emisie oxidu uhličitého zo spaľovania palív v budovách a cestnej doprave.
Podľa agentúry Reuters dohoda zahŕňa aj nákup zahraničných uhlíkových kreditov na pokrytie piatich percent zníženia emisií. Klimatický cieľ bude vyžadovať, aby priemyselné odvetvia v EÚ znížili emisie o 85 percent, dodáva Reuters. Od roku 2036 krajinám únie umožní platiť nečlenským štátom za zníženie emisií, aby bola pokrytá zvyšná časť.
"Európa sa zjednotila okolo nášho jasného smerovania ohľadom klimatickej politiky - založenej na vede a chrániacej našu bezpečnosť a konkurencieschopnosť," uviedol dánsky minister pre klímu a energetiku Lars Aagaard, ktorého krajina do konca roka únii predsedá.
Zmeny musí ešte schváliť EP a krajiny EÚ
Zmeny musí ešte schváliť EP a krajiny EÚ, aby sa stali zákonom, čo je podľa Reuters zvyčajne formalita potvrdzujúca vopred dohodnuté podmienky. Dohoda nadobúda platnosť 20 dní po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Komisia potom bude každé dva roky hodnotiť pokrok s prihliadnutím na najnovšie vedecké údaje, technologický vývoj a medzinárodnú konkurencieschopnosť EÚ, píše sa vo vyhlásení.
Komisia navrhla záväzný klimatický cieľ na rok 2040
Európska komisia navrhla záväzný klimatický cieľ na rok 2040 na začiatku júla. Stalo sa to napriek výhradám niektorých štátov, vrátane Česka, ktoré chceli krok odložiť. Návrh prvýkrát počítal s tým, že krajiny EÚ budú môcť využívať takzvané uhlíkové kredity z rozvojových štátov na dosiahnutie cieľa v oblasti emisií.
Medzinárodné uhlíkové kredity umožňujú štátom, firmám alebo organizáciám kompenzovať časť svojich emisií tým, že finančne podporia projekty znižujúce alebo zachytávajúce emisie inde vo svete. Ide napríklad o výsadbu lesa, ochranu dažďových pralesov či investície do obnoviteľných zdrojov.
Európsky zákon o klíme stanovuje cieľ neutrality klímy do roku 2050 ako právne záväznú povinnosť pre všetky členské štáty EÚ. Stanovuje tiež právne záväzný cieľ EÚ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Rada EÚ a EP sa predbežne dohodli na odložení povoleniek ETS2 na rok 2028
Predsedníctvo Rady EÚ a zástupcovia Európskeho parlamentu (EP) v utorok dosiahli predbežnú dohodu na zmenách legislatívy, v rámci ktorých sa na rok 2028 odkladá zavedenie emisných povoleniek ETS 2. Dohodli sa tiež na právne záväznom klimatickom cieli znížiť do roku 2040 emisie skleníkových plynov o 90 percent oproti roku 1990. Zmeny ešte musí potvrdiť EP a členské štáty. Informuje o tom agentúra Reuters.
Emisné povolenky ETS2 sa vzťahujú na emisie zo spaľovania palív v budovách a cestnej doprave. Pôvodne mali byť zavedené už v roku 2027. Dohoda z utorka bude vyžadovať, aby priemyselné odvetvia v EÚ znížili emisie o 85 percent a aby od roku 2036 členské štáty EÚ platili nečlenským krajinám za zníženie emisií v mene Európy, čím sa pokryje zvyšok redukcie.
„Táto dohoda ukazuje, že klíma, konkurencieschopnosť a nezávislosť idú ruka v ruke, a vysiela silný signál našim globálnym partnerom. Dohodli sme sa na prísnej, ale realistickej klimatickej legislatíve,“ uviedol vo vyhlásení hovorca komisára EÚ pre klímu. Reuters konštatuje, že predbežná dohoda je politickým kompromisom po mesiacoch rokovaní. Vlády Poľska, Slovenska a Maďarska odmietali väčšie zníženie emisií oxidu uhličitého. Argumentovali, že to príliš zaťaží domáce odvetvia, ktoré zápasia s vysokými nákladmi na energiu, lacnejším čínskym dovozom a clami zo strany USA.
