MOSKVA - Európu podľa politológa Carla Masalu čaká test odolnosti. Ak bude Západ oslabený a rozdelený, Moskva vraj môže skúsiť rýchly útok na malé estónske mesto na hranici s Ruskom.
Cieľom Moskvy je rozkol Západu
Európsky kontinent podľa nemeckého odborníka Carla Masalu smeruje do obdobia, v ktorom bude čeliť nielen ruským ambíciám na Ukrajine, ale aj širšiemu pokusu oslabiť jednotu Západu. Masala – profesor politológie na Bundeswehr University v Mníchove – vo svojej knihe Keď vyhrá Rusko: Možný scenár opisuje, ako by mohol vyzerať ďalší ruský krok. Informoval o tom aj český portál Aktualne.cz.
Narva ako prvý terč
Podľa Masalu by Moskva nemusela siahať po rozsiahlej vojne. Stačil by malý, ale symbolicky veľmi silný zásah na území NATO. V jeho scenári sa Kremeľ rozhodne obsadiť estónske pohraničné mesto Narva, ktoré leží len niekoľko kilometrov od ruskej hranice a približne 200 kilometrov od Petrohradu.
Argument? Ochrana ruskojazyčného obyvateľstva. Tento naratív používalo Rusko už viackrát v minulosti.
Masala tvrdí, že Moskva by zároveň Západu sľubovala, že nejde o začiatok väčšieho konfliktu. Ak by NATO nereagovalo silou, Kremeľ by to považoval za víťazstvo.
„Aliancia by si musela položiť otázku, či jej za to stojí riskovanie veľkej vojny pre mesto s päťdesiatimi tisícmi obyvateľov. Nemám istotu, že by NATO odpovedalo jednotne,“ varuje Masala.
Európa bez vojakov a bez výzbroje
Masala upozorňuje, že Európe chýba to najpodstatnejšie – ľudia a technika. Moderné zbraňové systémy aj masívna vojenská sila sú najmä v rukách Spojených štátov, ktoré sa však podľa neho čoraz menej angažujú v európskej bezpečnosti.
Na diskusii na Karlovej univerzite podľa Aktualne.cz vysvetlil: „Bez povinnej vojenskej služby si obranu neudržíte. Vidíme to na Ukrajine. Rusko začínalo s dvestotisíc vojakmi, teraz ich má zhruba milión. Ukrajina približne osemsto tisíc. Aj európske štáty potrebujú veľkú armádu.“
Nemecko opäť zavádza odvody
Príkladom je Nemecko, ktoré sa dlhodobo snaží prilákať nových regrútov vysokými odmenami. Napriek tomu počty nenarastajú tak, ako by si vláda želala. Preto Berlín rozhodol o návrate k povinným odvodom s cieľom navýšiť armádu o viac ako 80-tisíc ľudí.
Zbrojenie nestačí. Bez USA je Európa zraniteľná
Európska únia podľa Masalu trpí aj vlastnou nefunkčnosťou. Štáty ako Maďarsko môžu cez právo veta blokovať kľúčové rozhodnutia a tým držať ostatných v šachu. Obrana Európy tak podľa neho spočíva skôr na „koalícii ochotných“ štátov než na samotných štruktúrach EÚ.
Aj napriek zvyšovaniu výdavkov na zbrojenie má kontinent zásadné nedostatky:
- minimum vlastných balistických striel schopných zasiahnuť ciele v Rusku,
- slabú protiraketovú obranu,
- obmedzenú schopnosť presúvať jednotky,
- a hlavne – katastrofálny nedostatok spravodajských informácií.
Masala pripomína, že až tri štvrtiny spravodajských dát NATO pochádzajú z amerických satelitov.
V tomto svetle je symbolické aj nedávne rozhodnutie USA presunúť obrovskú lietadlovú loď USS Gerald Ford z európskych vôd do Karibiku. Podľa experta vôbec nie je isté, či sa niekedy vráti.
Rozdelená Európa ako darček pre Kremeľ
Kniha Keď vyhrá Rusko počíta aj s čiernym scenárom: Európa sa sama rozloží zvnútra. V čoraz väčšom počte krajín sa do popredia dostávajú populistické a nacionalistické strany. Ak by tieto politické sily ovládli zároveň Veľkú Britániu, Francúzsko a Nemecko, jednotný obraz Západu by sa podľa Masalu rozplynul prakticky okamžite.
