BRUSEL - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok (13. 11) odsúhlasili návrh na zmenu klimatického práva EÚ a klimatické ciele EÚ do roku 2040 na zníženie emisií skleníkových plynov o 90 percent. Slovenskí europoslanci v rozhovore potvrdili, že k tejto téme majú protichodné názory.
Martin Hojsík (PS) pripomenul, že ide o pozíciu, na ktorej sa dohodla aj väčšina členských štátov EÚ, keď proti boli iba štáty Vyšehradskej štvorky. „Čo je dôležité pre mňa, je pozrieť sa na to ako na príležitosť na zvýšenie našej energetickej bezpečnosti, zníženie účtov za energie a na naštartovanie ekonomiky a jej konkurencieschopnosti,“ uviedol. Spresnil, že najväčším konkurentom Únie je Čína a tá je najlepšia práve v zelených technológiách a obnoviteľných zdrojoch energie. Preto aj Európa by to mala dokázať a zbaviť sa závislosti od dovozu plynu či už z Ruska alebo USA.
VIDEO
Klimatické ciele na rok 2040
Michal Wiezik (PS) ocenil, že EP klimatické ciele na rok 2040 podporil dvojtretinovou väčšinou. Dodal, že tieto ciele sa zhodujú s vedeckými odporúčaniami. „Je to dobrá správa, pretože vidíme, že väčšina parlamentu klimatickú krízu a boj s ňou nepovažuje za nejakú detskú hru, ale za závažný a dôležitý cieľ EÚ, ak chce prežiť a byť úspešná,“ vysvetlil. Europoslanci odobrili odklad platnosti emisných povoleniek ETS2 o jeden rok. Wiezik to vníma ako dôsledok populistickej politiky, ktorá využíva strach. Tvrdí, že ETS2 je o tom, aby znečišťovateľ platil a neznečisťoval. Upozornil, že EÚ myslí na kompenzačné opatrenia, ktoré majú pomôcť tým najzraniteľnejším a preto sa povoleniek netreba báť. Ani toho, že moderné a udržateľné technológie spájané s emisnými cieľmi budú brzdiť rozvoj EÚ. „V Číne a USA sú obnoviteľné zdroje energie a elektromobilita na vzostupe. Ak chceme byť konkurencieschopní, musíme s nimi držať krok,“ odkázal.
Michal Wiezik (Zdroj: Topky/Ramon Leško)
Beňová vyjadrila spokojnosť
Monika Beňová (Smer-SD) v mene päťčlennej delegácie poslancov za Smer-SD vyjadrila spokojnosť, že sa podarilo presadiť návrh, aby sa legislatíva ETS2 posunula o jeden rok. „Chcem garantovať za našu delegáciu, ale aj za vládu Roberta Fica, že vynaložíme všetko úsilie na to, aby sme túto agendu opäť dostali do hry a aby sa nám podarilo posunúť ešte viacej zavádzanie ETS2, prípadne nájsť lepšie riešenie,“ vyhlásila. Podľa jej slov v čase, keď sa hovorí o konkurencieschopnosti a keď krajiny zavádzajú ťažké konsolidačné opatrenia, EP ignoruje realitu občanov a členských štátov EÚ.
VIDEO
Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) v mene delegácie priznala, že ju mrzí to, že prechádzajú klimatické ciele, ako je zníženie emisií o 90 % do roku 2040. Dodala, že v rámci trialógov, rokovaní medzi inštitúciami EÚ, sa to môže ešte upraviť, ale táto úloha je na ministroch a vládach členských štátov.
Miriam Lexmann (KDH) priznala, že je sklamaná z výsledku hlasovania o nových klimatických cieľoch, lebo občania v eurovoľbách naznačili, že chcú prehodnotiť Green Deal. „Chcú, aby sme ustúpili z ľavicových, progresívnych zelených politik, ktoré škodia priemyslu a hospodárstvu. A spôsobujú aj to, že naše rodiny majú hlbšie do vrecka,“ povedala. K tomu podľa nej prispievajú aj emisné povolenky ETS1 a ETS2. „Som naozaj prekvapená, že väčšina v parlamente podporila klimatické ciele, ktoré nepomáhajú tomu, aby sme k zeleným témam pristúpili zodpovedne a rozumne tak, aby neškodili nášmu hospodárstvu a aby nezaťažovali naše rodiny a ich rozpočty,“ uviedla.
VIDEO
Branislav Ondruš (Hlas-SD) odklad platnosti ETS2 o jeden rok vníma aj ako úspech slovenskej vládnej politiky. Tvrdí, že systém ETS2 je nezmyselný a treba k nemu vytvoriť racionálnu alternatívu, aby zníženie emisií nebolo na úkor ľudí, pracujúcich a bežných domácností. Na to podľa neho vznikol dvojročný priestor. Ľutuje, že EÚ nevedie „racionálnu politiku“, že sa nepodarilo presadiť viacero opatrení na zmiernenie klimatických cieľov a upozornil, že EÚ tieto ciele popiera cez rozvoj svojho zahraničného obchodu.
„Celosvetový obchod masívne prispieva k zvyšovaniu emisií škodlivých plynov. Tie naše klimatické ciele sú vlastne nezmyselné. My na jednej strane chceme, aby EÚ bola uhlíkovo neutrálna, na druhej strane posilňujeme obchodnú výmenu, likvidujeme vlastných výrobcov a produkciu na území Únie, ktorá má nižšiu uhlíkovú stopu než tá, ktorú dovážame z iných časti sveta. V konečnom dôsledku úzko zamerané klimatické ciele nebudú mať žiadny pozitívny dosah na spomalenie či zastavenie globálnej klimatickej zmeny,“ skonštatoval.
Nezhodujú sa ani na návrhu umožniť hlasovať cez splnomocnenca
Európsky parlament (EP) vo štvrtok v Bruseli podporil návrh na zmenu právneho predpisu o voľbách do europarlamentu. Zmena pravidiel by umožnila poslankyniam voliť v zastúpení cez súkromné delegovanie hlasu (proxy voting) tri mesiace pred očakávaným dátumom pôrodu a šesť mesiacov po pôrode. Slovenskí europoslanci sa v názoroch na návrh rozchádzajú. Ľubica Karvašová (RE/PS) označila návrh za prelomový. Pripomenula, že ho musia na úrovni Európskej únie ešte odobriť členské štáty a následne aj národné parlamenty. „Bola by som rada a budem apelovať na to, aby ratifikácia v Národnej rade SR prebehla čo najskôr. Ale jedno je isté - stať sa matkou nesmie byť prekážka pri výkone nášho mandátu,“ uviedla.
Verí, že EP týmto rozhodnutím nastavil nový štandard a príklad pre celú EÚ. „Dnes totiž len tri parlamenty - španielsky, grécky a luxemburský - umožňujú ženám vykonávať svoje hlasovacie práva a svoj mandát počas materskej dovolenky,“ ozrejmila. Miriam Lexmann (EPP/KDH) pripomenula, že o možnosti preniesť hlasovacie právo na splnomocnenca sa diskutovalo už dlhšie. „To, že uznesenie bolo prijaté, považujem za veľký krok smerom k podpore materstva,“ poznamenala.
Dúfa, že členské štáty sa europarlamentom inšpirujú
Dúfa, že členské štáty sa europarlamentom inšpirujú, hoci rokovacie poriadky národných parlamentov sú v ich kompetencii. Zdôraznila tiež, že jej politická strana „takúto podporu ženám v politickej službe občanom podporuje aj na Slovensku“. Za iniciatívu hlasovala aj Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD), i keď podľa nej ide len o formálnu záležitosť. „Som úprimne zvedavá, koľko poslancov (možnosť) využije... Je to len elitárske rozhodnutie, ktoré ničím nepomôže iným ženám,“ vyhlásila.
Proti návrhu sa postavil Milan Uhrík (ESN/Republika), hoci oceňuje jeho zámer uľahčiť zosúladenie pracovného a rodinného života europoslankýň. Avšak „došlo by tým k popretiu jedného zo základných princípov parlamentnej demokracie, že poslanec vykonáva svoj mandát osobne, je zaň sám zodpovedný, mandát je neprenosný a pri jeho výkone nie je viazaný príkazmi,“ uviedol. Upozornil, že voličov by zastupovali poslanci, ktorých si nezvolili. Uhrík doplnil, že je potrebné hľadať iné alternatívy, ktoré by poslankyniam umožnili vykonávať svoj mandát. „Napríklad prostredníctvom flexibilnejšieho harmonogramu, možnosti dištančnej účasti na rokovaniach a hlasovaniach, či lepšej inštitucionálnej podpory,“ navrhol.
Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) považuje presun mandátu na iného poslanca za nelegitímny zásah do výsledku volieb a princípu zastupiteľskej demokracie. „Návrh umožňuje, aby deväť mesiacov vykonával mandát niekto iný než poslankyňa, ktorú voliči zvolili. Dokonca to môže byť niekto z inej krajiny a inej politickej skupiny,“ zdôraznil. Podľa neho voliči nevolia anonymné strany, ale konkrétnych kandidátov na základe programu, aj osobnej dôvery. „Preto máme na Slovensku systém preferenčných hlasov... Takýto presun výkonu mandátu by umožnil hlasovanie za poslankyňu bez ohľadu na jej postoj ku konkrétnej veci a podľa mňa to je podvod na voličoch,“ skonštatoval. Dodal, že je za prerušenie výkonu mandátu z dôvodu materstva, pričom mandát by mal poslankyni ostať zachovaný.
Prijatý návrh neumožňuje, aby hlasovacie právo preniesli aj otcovia, ktorí by chceli zostať doma s deťmi. Karvašová bola za doplnenie návrhu o tento bod. „Žiaľ, na takúto zmenu sa v europarlamente nenašla dostatočná podpora. No určite verím, že štvrtkové hlasovanie bolo prvým krokom k tomu, aby sa tak v budúcnosti stať mohlo,“ vyhlásila.
Iný názor má europoslankyňa Lexmann
Iný názor má europoslankyňa Lexmann. „Tehotenstvo a obdobie po pôrode sú náročné po fyzickej aj psychickej stránke a je preto prirodzené, že sme sa v návrhu zamerali práve na zabezpečenie možnosti poslankyniam, pre ktoré nie je možné sa zúčastniť na hlasovaní osobne,“ poznamenala. Ak by sa táto možnosť rozšírila aj na iné situácie, napríklad na rodičovskú dovolenku pre otcov, nasledovala by podľa nej otázka, prečo by rovnaké pravidlo nemalo platiť aj pre poslancov, ktorí sa starajú o príbuzného odkázaného na pomoc.
