LÁNY - Na zámku v Lánoch otvorili zapečatenú obálku s poslednými slovami československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. V obálke bolo päť strán a väčina bola písaná v angličtine.
Dokument odovzdal Národnému archívu 19. septembra 2005 tajomník prezidentovho syna Jana Masaryka Antonín Sum s pokynom uchovať ho dve desaťročia. Obálka podľa Suma obsahuje Masarykove slová, ktoré povedal krátko pred smrťou svojmu synovi Janovi.
Tajnú obálku otvorili odborníci z Národného archívu a Masarykovho inštitútu, pri čom bol prítomný aj český prezident Petr Pavel. Podľa historikov je päťstranový list autentický a napísaný rukou Jana Masaryka. Historička Dagmar Hájková po prvom preskúmaní uviedla, že text pravdepodobne nevznikol na smrteľnej posteli, ako sa predpokladalo, ale o niečo skôr. „Dokument zaznamenáva slová Masaryka, keď sa cítil zle a domnieval sa, že opúšťa svoju zem,“ vysvetlila.
Z prvých zistení vyplýva, že list obsahuje pokyny pre prípad Masarykovho úmrtia. "Som chorý, vážne chorý. Je to koniec, ale neobávam sa. Budete pokračovať v práci, viete ako, ale musíte byť opatrní," citovala Hájková z listu, ktorý bol na zažltnutých listoch takmer celý napísaný v angličtine. "Ľudia sú radi hlúpi, nerobte im to jednoduché a hádajte sa s nimi," citovala ďalšie slová.
Podľa Hájkovej je však dokument aj akýmsi návodom, ako pristupovať k obyvateľom mnohonárodného Československa. Spomína sa v ňom aj Slovensko – konkrétne politik a kňaz Andrej Hlinka, ktorého Masaryk označil za „hlupáka“. Dôvodom bol jeho postoj k Maďarom, Masaryk však dodal, že Hlinkovi treba odpustiť. V liste sa objavuje aj zmienka o Nemcoch: „Dajte Nemcom, čo si zaslúžia, ale nie viac,“ uvádza sa v texte.
Rukopis je podľa Hájkovej ťažko čitateľný, napísaný na materiáli s Masarykovými znakmi, číslovanie listov dodal Sum. Hájková odhadla, že list vznikol v lete 1934, keď sa Masaryk domnieval, že zomiera. Podľa nej pri tomto zázname mohli byť aj iní ľudia, napríklad Masarykova dcéra Alice alebo Edvard Beneš, ktorý Masaryka v roku 1935 vystriedal v prezidentskej funkcii.
Masaryk v starobe často plynule prechádzal medzi češtinou a angličtinou, ktorou pravdepodobne hovoril s manželkou Charlottou. Jedným zo slov z češtiny, ktoré sa v liste objavujú, je "funus". "Musíte urobiť veľký funus," citovala z dokumentu Hájková. "Prečo okolo toho robiť veľké šarády, pretože som bol rovnako hlúpy ako tí ostatní, ale nech urobia funus," parafrázovala ďalšiu časť textu. Pripomenula, že Masaryk chcel mať prostý hrob s rodinou. "Ľudia sa boja smrti, ale to nie je nič, čoho by ste sa mali báť, len si musíte kúpiť nové šaty," citovala Hájková ďalšie vety z narýchlo preloženého dokumentu.
Obálka aj s obsahom sa po otvorení vráti späť Národnému archívu, kde experti dokument znovu preveria a oficiálne potvrdia jeho pravosť. To môže spoločne s reštaurátorskými prácami trvať zhruba mesiac. Až potom má archív v pláne text zverejniť v celom kontexte.
List vznikol podľa historika Jiřího Kresťana medzi 3. a 11. septembrom 1937, teda niekoľko dní po tom, čo Masaryk prekonal mozgovú mŕtvicu. Štátnik, ktorý sa zaslúžil o vznik samostatnej československej republiky, abdikoval zo zdravotných dôvodov v decembri 1935. Zomrel v Lánoch 14. septembra 1937.
