PRAHA - Vlasta Burian navždy zostane v srdciach ľudí ako kráľ komikov a filmy, ktoré natočil, vysielajú televízie dodnes. Jeho život ale nebol zďaleka taký veselý ako úlohy, ktoré hral.
Vlasta Burian, vlastným menom Jozef Vlastimil Burian, sa narodil 9. apríla 1891 v Liberci, kde prežil prvých desať rokov života. Jeho otec Antonín Burian bol libereckým krajčírom a ochotníkom. Mama Mária Burianová bola od otca o päť rokov staršia a z predošlého manželstva mala dcéru Žofiu Pickovú. V roku 1901 sa presťahovali do Prahy na Žižkov. Divadlo miloval už od mala, ale rovnako aj šport a chcel byť skôr futbalistom a najväčšie úspechy dosiahol v Sparte. Ako komik prvýkrát vystúpil pred divákmi vo futbalovom klube a roku 1909, kde zažil prvý ohromný úspech.
K filmu prvýkrát pričuchol v roku 1923. Bol to vtedy ešte nemý film, ale jeho hviezda začala strmo stúpať. Veľmi rýchlo sa stal slávnym, takže už po dvoch rokoch si mohol založiť svoje vlastné divadlo, ktoré nieslo jeho meno. Keď v roku 1930 natočil prvý zvukový film C. a K. polní maršálek, to už bol miláčikom divákov. Improvizácia, čierny aj láskavý humor a satira. Na tomto stálo herectvo talentovaného Vlastu Buriana. Bol vynikajúci komik, mal mimoriadny dar okamžite parodovať všetko vznešené, patetické, aristokratické aj snobské. Mal nezvyčajné imitačné schopnosti, vďaka ktorým dokázal imitovať zvieratá, vtáky či rôzne hudobné nástroje. Jeho nespútané a dynamické herectvo spočívalo hlavne v jeho improvizácii. Bol milovaný pre jeho umeleckú i ľudskú mentalitu, divákom imponoval svojím bezprostredným, spontánnym a nekomplikovaným humorom.
Vlasta a Nina na seba nedali dopustiť po celý život. Herca zaujímal každý názor manželky. Chcel, aby Nina bola pri každom jeho úspechu. Chodila s ním takmer na všetky nakrúcania a na predstaveniach pravidelne sedela v divadelnej lóži. Filmový historik Vladimír Just uviedol, že jeho žena ako diváčka bol dôvod, pre ktorý Burian rád improvizoval a obmieňal svoje výstupy. „Vlasta Burian to musel hrať zakaždým inak, aby nenudil svoju manželku,“ povedal Just v relácii Českej televízie Sesazený král. Dokonca sa traduje, že keď bola chorá, dal Burian zaviesť mikrofón až na javisko, aby mohla z domova počúvať a posúdiť, či bolo všetko v poriadku. Zlé jazyky tvrdia, že sa herec choval ako keby bol pod papučou a počúval ako dobre vycvičený pes. On ju však pritom iba neskonale miloval. Bola jeho anjelom strážnym a vlastne aj takým živým talizmanom.
Nina od začiatku manželstva na Vlastu žiarlila. Nezniesla konkurenciu mladých a krásnych herečiek. Vlasta sa však bláznivo zaľúbil do Lídy Baarovej. Aj keď manželstvo s Ninou ustáli, bol to práve románik s Baarovou, ktorý ho nakoniec dostal na dno.
Keď sa dostal z väzenia, pretĺkal sa veľmi ťažko. Burian musel zo začiatku tvrdo pracovať v severočeských baniach. Z bohatého kráľa komikov sa na niekoľko rokov stal poslíček v horách a pomocník v kuchyni. V roku 1950 požiadal o zrušenie zákazu vystupovania. Jeho žiadosti vyhoveli a vrátil sa na divadelné dosky, jeho domovskom scénou sa stalo Karlínske divalo. Ale už to nebol ten istý komik ako pred vojnou. Energia a nadšenie z neho vyprchalo. „Bol to už iný Burian, poznačený tým, čo prežil,“ spomínal filmový historik Pavel Taussig. Aj keď sa to snažil svojimi skečmi a humornými scénkami maskovať, v očiach mal smútok. V roku 1954 nasledoval veľký návrat komika vo Werichovej filmovej rozprávke Byl jednou jeden král, kde podal nezabudnuteľný výkon, podľa mnohých jeho najlepší.
