RIO DE JANEIRO - Brazílska časť Amazónie prišla od roku 1985 o približne 52 miliónov hektárov prirodzenej vegetácie, čo je plocha väčšia ako Španielsko. V celoštátnom meradle činí tento úbytok za posledné štyri desaťročia 111,7 milióna hektárov, čo zodpovedá viac ako trojnásobku rozlohy Nemecka. Konštatuje sa to v správe iniciatívy MapBiomas, združujúcej univerzity, mimovládne organizácie a technologické spoločnosti, zverejnenej v stredu. Informuje agentúra DPA.
Za takmer päť storočí, do roku 1985, sa v Brazílii začalo 60 percent pôdy využívať na poľnohospodárstvo a baníctvo alebo ju zabrali mestá a infraštruktúra. Zvyšných 40 percent zmien sa udialo len za posledné štyri desaťročia, od roku 1985 do roku 2024, povedal Tasso Azevedo, koordinátor iniciatívy MapBiomas.
Najintenzívnejšie odlesňovanie
Najintenzívnejšie odlesňovanie nastalo v rokoch 1995 - 2004. V poslednom desaťročí sa však tento trend v dôsledku degradácie, klimatických vplyvov a rozširovania poľnohospodárstva opäť zrýchlil. Celkovo sa rozloha prírodných oblastí v Brazílii zmenšila z 80 percent v roku 1985 na 65 percent v roku 2024.
V Pantanale – najväčšej mokradi na svete – sa cykly záplav s každým desaťročím skrátili a vyvrcholili vlani najsuchším rokom za uplynulé štyri desaťročia. Minulý rok bol rozsah vodných plôch o 73 percent nižší ako priemer rokov 1985 – 2024, čo podporilo vznik požiarov.
V Cerrade, rozsiahlom komplexe saván a lesov na juhovýchode Brazílie, bolo podľa iniciatívy MapBiomas za štyri desaťročia odstránených približne 40 miliónov hektárov prirodzenej vegetácie. Na novembrovej konferencii OSN o zmene klímy brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva prisľúbil zastavenie odlesňovania v Brazílii do roku 2030.
