KYJEV - Telo ukrajinskej novinárky Viktórije Roščynovej, ktorá zomrela v ruskom zajatí, vykazuje známky mučenia, vyplýva z informácií ukrajinskej prokuratúry. O prípade dvadsaťsedemročnej reportérky, ktorá v roku 2023 zmizla na Rusmi okupovanom území a zomrela za nejasných okolností, dnes podrobne informuje viacero médií vrátane portálu Forbidden Stories, denníka The Guardian alebo serverov Ukrajinska pravda či Važnyje jistotii. Spoločne sa pokúsili rekonštruovať udalosti vedúce k novinárkinmu zajatiu, jej ďalší osud i okolnosti jej smrti.
Roščynová sa dostala do ruského zajatia v lete 2023 blízko Záporožskej jadrovej elektrárne. Bola to jej minimálne štvrtá reportážna cesta na okupované územia, píše The Guardian. Reportérka Ukrajinskej pravdy podľa šéfredaktorky listu Sevhil Musajevovej na svojej poslednej pracovnej ceste pátrala po miestach, kde ruské zložky používali pri výsluchoch civilistov mučenie. Novinárka sa na okupované územia podľa médií vypravila cez Poľsko, Pobaltie a Rusko, pričom zmizla niekoľko dní po odchode.
Jej rodina len vlani v apríli dostala od ruského ministerstva obrany list, v ktorom stálo, že novinárka bola zajatá a nachádza sa na území Ruskej federácie, píše The Guardian. Rusi podľa neho Roščynovú držali v zajatí bez obvinenia a prístupu k právnikovi. Jej jediným známym kontaktom s okolitým svetom bol štvorminútový telefonát rodičom rok po zajatí. Vlani v septembri potom Rusko podľa The Guardianu informovalo rodičov o jej smrti. V októbri smrť reportérky potvrdil hovorca ukrajinského koordinačného štábu pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami. Tento rok Rusko jej telo vydalo, avšak za zvláštnych okolností.
Jej telo Rusi označili ako neidentifikovaného muža
Vo februári Rusko odovzdalo Ukrajine pozostatky 757 ľudí. Pri každom tele bolo číslo, meno, miesto, niekedy aj príčina smrti. Na konci zoznamu sa nachádzal záznam pod skratkou "NM SPAS 757", píšu médiá, podľa ktorých sú písmená skratkou znamenajúce "neidentifikovaný muž" a "rozsiahle poškodenie srdcových tepien". Vyšetrovatelia potom však na nohe našli štítok s ručne napísaným V. V. Roščynová a následný test DNA preukázalzhodu s jej rodičmi. Informácie o okolnostiach jej ale smrti zostávajú obmedzené, ukrajinská generálna prokuratúra už skôr podľa Ukrajinskej pravdy uviedla, že vzhľadom na stav tela, nebolo možné príčinu úmrtia presne stanoviť.
Médiá, ktoré sa pokúsili rekonštruovať jej posledné mesiace života, s odvolaním sa na ukrajinskú prokuratúru a vyšetrovateľov píšu, že telo Roščynovej vykazuje známky mučenia a vrátené bolo bez niektorých orgánov. "Na tele zosnulých boli nájdené početné známky mučenia a krutého zaobchádzania, najmä odreniny, krvné výrony na rôznych častiach tela, zlomené rebro, poranenia krku a možné stopy po zásahoch elektrickým prúdom na nohách," povedal podľa webu Važnyje istoria Jurij Bělousov z ukrajinskej generálnej prokuratúry.
Z tela Roščynovej boli pred odoslaním na Ukrajinu odstránené očné bulvy, mozog a časť hrtanu, píšu ďalej spomínané médiá s odvolaním sa na zdroj blízky vyšetrovaniu novinárkinej smrti. "Hrtan môže byť dôkazom zardúšenia. Keď človeka škrtí, často mu zlomí iazylku. V prípade zardúšenia možno vidieť v očnom bielom krvácaní a možno zistiť nedostatok kyslíka v mozgu," citujú Važnyje istotu nemenovaného súdneho znalca. Dodávajú, že podľa zdroja z ukrajinských bezpečnostných služieb Rusko niekedy vracia telá Ukrajincov bez vnútorných orgánov, čo vysvetľuje protokoly o manipulácii s telami, ale dôvodom môže byť aj snaha zakryť stopy po mučení.
O jej záchranu žiadal aj nedávno zosnulý pápež František
The Guardian píše, že informácie získal v spolupráci s mediálnymi partnermi vďaka viac ako piatim desiatkam rozhovorov s preživšími ruského zajatia, rodinami zadržiavaných, ale tiež od právnych zdrojov pôsobiacich v Rusku či na okupovaných územiach a pracovníkov tamojšieho väzenského systému, ktorí zo svojej práce odišli kvôli tomu, čoho boli svedkami.
Roščynovú Rusi podľa ukrajinskej prokuratúry zo začiatku zadržiavali v okupovanom Melitopole a jedna z ďalších zadržiavaných neskôr vypovedala, že videla na novinárke modriny alebo stopy po bodnutí. Ku koncu roka 2023 ju podľa svedkov previezli do zariadenia v ruskom Taganrogu, kde podľa svedectva ďalších väznených prestala jesť. Do pokusu o jej záchranu sa podľa The Guardian zapojil aj nedávno zosnulý pápež František, ktorý cez svoje kontakty v Rusku požiadal, aby bola zaradená na zoznam pre výmenu zajatcov. Podľa svedkov mala byť súčasťou výmeny vlani v septembri. Prečo sa tak ale nestalo, nie je jasné. O niekoľko týždňov neskôr ruské úrady napísali rodine, že žena 19. septembra zomrela.
Hoci otázky zostávajú, jedna vec je istá: Roščynová sa stala obeťou práve tých zločinov, ktoré sa chystala odhaliť, dodal The Guardian. Správa o jej osude je súčasťou projektu, ktorý sa zaoberá vyšetrovaním únosov a systematického mučenia podľa ukrajinských úradov až 16-tisíc civilistov. Sú medzi nimi humanitárni pracovníci, novinári, majitelia firiem, regionálni politici, cirkevní predstavitelia a ktokoľvek podozrivý z odporu proti invázii, píše britský list, podľa ktorého sú takýto ľudia držaní vo viac ako 180 zariadeniach na okupovaných územiach aj v Rusku.
