LONDÝN - Za zatvorenými dverami sa črtá nová geopolitická mapa sveta. USA rokujú s Ruskom a Čínou bez Európy. Výsledkom môže byť návrat k veľmocenskému deleniu sfér vplyvu – a starý kontinent môže zostať len štatistom.
Donald Trump, aktuálny prezident Spojených štátov, sa podľa analytikov snaží prepisovať globálne pravidlá. Jeho nová stratégia – zmes jednostranných dohôd s Ruskom a konfrontačných krokov voči Číne – vyvoláva znepokojenie v Európe. Zatiaľ čo sa Trump pokúša získať Putina na svoju stranu výmenou za rýchle ukončenie vojny na Ukrajine, Peking presadzuje svoje záujmy s rastúcou dravosťou. Výsledkom môže byť mocenský kompromis, ktorý si podá ruky nad hlavami menších štátov.
Návrat k Jalte? O Ukrajine bez Ukrajiny
Súčasné rozhovory medzi Washingtonom a Moskvou podľa odborníkov evokujú temné spomienky na konferenciu v Jalte z roku 1945, keď si veľmoci delili povojnovú Európu. Vessela Tcherneva z Európskej rady pre zahraničné vzťahy pre Newsweek uviedla: „Jalta bola rozhodnutím veľmocí o budúcnosti východnej Európy. Presne tak to dnes vyzerá v prípade Ukrajiny.“
Podobný tón znie aj od profesora Stefana Wolffa z Birminghamskej univerzity. Ten prirovnal Trumpovu neochotu garantovať Ukrajine bezpečnosť k Mníchovskej dohode z roku 1938, keď západné mocnosti ustúpili Hitlerovi. „Trump vníma svet ako priestor, kde si veľmoci vymedzujú sféry vplyvu. Každá z nich má svoj priestor, do ktorého ostatní nemajú zasahovať,“ tvrdí Wolff. A dodáva: „Čoskoro môžeme byť svedkami toho, ako si USA a Čína rozdelia svet. Zostáva otázne, či Rusko bude samostatným hráčom, alebo sa ešte viac podriadi Pekingu.“
Putinov vplyv rastie – a Európa môže byť na odstrel
Podľa Tchernevej existuje riziko, že administratíva Donalda Trumpa „obetuje“ východnú Európu. Najviac znepokojujúci je podľa nej fakt, že Rusko už teraz ovplyvňuje vnútropolitický vývoj v krajinách ako Česko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko či Poľsko. Moskva cielene podkopáva demokracie a snaží sa presadzovať proruský konsenzus, ktorý v čase Trumpovej vlády znie „pohodlne“.
V uliciach niektorých štátov sa to už odráža – Slováci protestovali proti zákonu obmedzujúcemu činnosť mimovládnych organizácií, ktorý pripomína ruskú legislatívu o zahraničných agentoch. Protesty proti proruským tendenciám zasiahli aj Srbsko, Maďarsko, Gruzínsko či Moldavsko. V Rumunsku sa dokonca rušili voľby po tom, čo krajne pravicový kandidát viedol v prvom kole – a objavili sa podozrenia z ruského zasahovania.
Zápas o Strednú Áziu: Putin verzus Si
Zatiaľ čo sa Rusko usiluje posilniť svoj vplyv v Európe, čelí pritom rastúcej závislosti od Číny. Ako pripomína The Miami Herald, hneď po pandémii viedla prvá zahraničná cesta čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga do Kazachstanu – bývalej sovietskej republiky, ktorá sa otvorene postavila proti invázii na Ukrajinu. Stredná Ázia sa tak stáva geopolitickým ihriskom, kde si Peking a Moskva otestujú svoju „bratskú rivalitu“.
Trump sa pritom snaží túto krehkú os čínsko-ruskej spolupráce rozbiť. Ako vysvetlil americký analytik Josef Braml pre Bild, Trump ponúka Rusku výhodnejšie partnerstvo s USA, aby ho odtrhol od Pekingu. „Vďaka západným sankciám je Rusko momentálne silne závislé od Číny. Trump sa to pokúša využiť, lebo historicky medzi Moskvou a Pekingom vždy existovalo určité napätie,“ uviedol Braml.
Kým Trump ponúka Kremľu nové strategické dohody, voči Číne uťahuje skrutky. Jeho obchodná vojna s Pekingom sa vystupňovala do colných sadzieb vo výške 145 percent. Tento tlak môže donútiť Xi Jinpinga prehodnotiť svoje obchodné väzby – a namiesto Ruska sa viac orientovať na Európu.
Európa ako rukojemník veľmocí
„Ak sa o budúcnosti Ukrajiny rozhoduje bez Ukrajiny, potom sa vlastne rozhoduje o budúcnosti Európy bez Európy,“ varuje Tcherneva. Podľa nej sa USA pod vedením Trumpa púšťajú do týchto rokovaní bez koordinácie s európskymi spojencami. To môže mať fatálne následky – starý kontinent by sa mohol jedného dňa zobudiť pred hotovou vecou.
Diplomat Wolfgang Ischinger upozorňuje, že americké obchody bez európskej účasti môžu neskôr naraziť práve na praktickú nemožnosť ich realizácie, ak budú európske štáty postavené pred rozhodnutia, ktoré s nimi nikto neprekonzultoval. Josef Braml odhaduje, že cena za zmierenie medzi USA a Ruskom by mohla byť bolestivá najmä pre Európu: „Trump môže pristúpiť na ukončenie vojny výmenou za ústupky – napríklad uznanie ruskej kontroly nad Krymom a Donbasom.“
Pre Moskvu by to bol významný geopolitický zisk – a zároveň motivácia postupne sa odpútať od čínskeho vplyvu.
Svet sa mení. No tentoraz nie pod tlakom vojsk, ale v tichosti diplomatických šachových ťahov. Ak sa dohody medzi Trumpom, Putinom a Xim zrodia bez hlasu Európy, následky môžu byť rovnako dramatické ako v minulosti. Starý kontinent tak čelí starej hrozbe – byť len figúrkou v cudzom ťažení.
