BRATISLAVA/BERLÍN/VARŠAVA - Napätá geopolitická situácia čoraz viac nahráva návratu zvyklostí a praktík, ktoré poznáme ešte z prelomu tisícročí. Jedným z nich je aj základná vojenská služba, ktorej sa nevyhol žiadny mladík spred dvadsiatich rokov, kedy na ňu nastupovali poslední z nich. Na konci roka 2005 totiž skončila táto povinnosť a viaceré štáty, vrátane Slovenska, sa začali spoliehať na trénovanie a zbrojenie profesionálnych vojakov. Celá diskusia o tejto téme sa však môže vrátiť v dôsledku silnejúcej ruskej agresie, ktorá sa v budúcnosti vôbec nemusí zastaviť len na Ukrajine.
archívne video
Zatiaľ čo u nás sa povinná vojenská služba definitívne skončila pred 20 rokmi, Slovensko má od 1. januára 2006 iba profesionálne ozbrojené sily. Koniec základnej vojenskej služby sa teda datuje k 31. decembru 2005.
Nie je to na stole, odkázal premiér
Predseda slovenskej vlády Robert Fico vo vysielaní relácie Sobotné dialógy na STVR povedal, že povinná vojenská služba "nie je na stole". "Vidíte, otvárajú sa témy, ktoré boli pred niekoľkými rokmi absolútne tabu. Minister obrany Robert Kaliňák hovorí o mnohých variantoch a aj o službách spomínaných žandárov. Povinná vojenská služba však nie je na stole," zdôraznil opakovane Fico.
Vyjadril sa tak v súvislosti s aktuálnou geopolitickou a bezpečnostnou situáciou v Európe. Urobil tak v čase, kedy viaceré krajiny EÚ, ako napríklad Poľsko, verejne vracajú do verejného diskurzu tému povinného vojenského výcviku mladých mužov.
Ešte väčšie rozvírenie tejto témy v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine by mohlo mať za následok návrat tohto režimu z prelomu tisícročia a minulého režimu.
Povinná vojenská služba bola na Slovensku zrušená už pred dvadsiatimi rokmi, no stále existuje možnosť podstúpiť dobrovoľný vojenský výcvik, ktorý trvá 11 týždňov a môžu sa ho zúčastniť všetci slovenskí občania starší ako 19 rokov. Potom sú zaradení do armádnych záloh, z ktorých môžu pokračovať do aktívnych záloh. Za iných okolností môžu práve do aktívnych záloh smerovať priamo len bývalí vojaci.
Vojenčinu má desať krajín v Európe, vrátane čerstvého Chorvátska
Podľa portálu tvnoviny.sk sa k povinnej "vojenčine" v Európskej únii nehlási veľa krajín, no tendencia a túžba ju znova zaviesť začína po mnohých udalostiach vo svete silnieť. Od roka 2025 sa k povinnej vojenskej službe vrátilo napríklad Chorvátsko.
Okrem neho sú to aj tieto krajiny, ktoré majú zavedenú povinnú vojenskú službu:
- Cyprus
- Grécko
- Rakúsko
- Litva
- Lotyšsko
- Estónsko
- Fínsko
- Švédsko
- Dánsko
Ako sú na tom naši susedia?
V rámci pochopenia tejto témy na kultúrne a geograficky bližšom meradle, sa treba pozrieť aj na to, ako je to u našich susedov. Je pochopiteľné, že na východ od nás v Ukrajine je situácia jasná a vojaci s mladými mužmi tam každý deň "ochutnávajú" hrôzy vojny na vlastnej koži na úplne nedobrovoľnej báze, keďže boli napadnutí agresorom. Nemajú tak inú možnosť, než si vojenské návyky a režim osvojiť za niekoľko dní pod vplyvom mobilizácie a možným ohrozením suverenity krajiny, ktorú bránia.
Iná situácia je na západ od nás. V Česku skončila povinná vojenská služba k 1. januáru 2005, odvtedy má krajina profesionálnu armádu. My sme tento príklad nasledovali o rok neskôr. V Česku je asi 28-tisíc vojakov z povolania. Kto chce, môže sa pridať do aktívnych záloh, ktoré majú približne 4 300 členov. Treba však myslieť aj na svoju fyzičku a kondíciu, keďže pred vstupom je potrebné absolvovať šesťtýždňový výcvik.
Aj južné Maďarsko patrí medzi krajiny EÚ, kde došlo k zrušeniu povinnej vojenskej služby, a to v roku 2005. Maďarské ozbrojené sily majú asi 25-tisíc profesionálnych vojakov. Okrem profesionálnej armády je tu možné vstúpiť aj do dobrovoľných záloh. Situácia sa mierne zmenila v roku 2021, kedy Maďari zaviedli inštitút dobrovoľnej vojenskej služby, čo je polročný vojenský výcvik, určený hlavne pre mladých ľudí, mužov aj ženy, ktorí sa buď nedostali na vysokú školu alebo si pre absolvovanie výcviku zariadili prerušenie štúdia.
Armáda v Poľsku má v súčasnosti vyše 200-tisíc profesionálnych vojakov a 300-tisíc vojakov v zálohe. Do budúcnosti plánuje zvyšovať počet aktívnych záložníkov, ktorí budú pozývaní na pravidelné cvičenia, no nateraz oficiálne neplánujú obnoviť povinnú vojenskú službu, aj keď sa o tom veľa diskutuje.
Povinná vojenská služba tam bol zrušená ešte v roku 2009. Okrem profesionálnej armády je možné od roku 2017 slúžiť vo vojskách teritoriálnej obrany. Základný výcvik trvá 16 dní a je možné ho absolvovať aj počas ôsmich víkendov. Prihlásiť sa môže každý poľský občan od 18 do 60 rokov veku.
Poliaci prejavili svoju vôľu v prieskume
Viac ako polovica Poliakov (55 percent) si myslí, že v súčasnej medzinárodnej situácii by sa mala v krajine obnoviť povinná vojenská služba. Vyplýva to z prieskumu agentúry IBRiS pre denník Rzeczpospolita zverejneného v utorok.
Podľa výsledkov prieskumu takmer 22 percent opýtaných rozhodne podporuje návrat základnej vojenskej služby a 33 percent je skôr za. Proti je celkovo necelých 36 percent respondentov, pričom osem a pol percenta je rozhodne proti a 27 percent skôr proti. Bez jasného názoru bolo deväť percent účastníkov prieskumu.
Prieskum sa uskutočnil 7. a 8. marca 2025 na reprezentatívnej vzorke 1 070 respondentov metódou telefonických rozhovorov.
