KYJEV – Vojna na Ukrajina sa už o niekoľko dní stane trojročným konfliktom. Od 24. februára 2024 nenastal ani jeden deň bez bojov či už na fronte alebo priamo v ukrajinských mestách. Obidve strany konfliktu zaznamenali vysoké straty na životoch. Pôvodne plánovaná Putinova blesková operácia sa zmenila na opotrebovávaciu vojnu. Rusi síce neobsadili celú Ukrajinu, ale dokázali získať značnú časť územia svojho nepriateľa. Teraz sa už schyľuje k významným rokovaniam, ktoré môžu celý konflikt ukončiť. Európske sily by mohli poskytnúť obranu svojmu spojencovi v troch verziách. Bez účasti USA to bude ale náročné.
Na jednej strane je pozitívne, že analytici čoraz častejšie píšu o rôznych alternatívach v rámci povojnovej Ukrajiny. Je to znak toho, že konflikt u nášho východného suseda by sa mohol chýliť ku koncu. Zasadnutím Donalda Trumpa do Bieleho domu, ale USA zmenili svoj postoj v rámci celého konfliktu. Navyše, ako jeden z najväčších dodávateľov zbraní a munície pre Kyjev, je postoj Washingtonu o budúcnosti Ukrajiny doslova zásadný.
USA tlačí na európskych spojencov, aby poskytli Ukrajine bezpečnostné záruky, ktoré majú zahrňovať aj prítomnosť spojeneckých vojsk. K tomuto by malo dôjsť po tom, ako sa podarí uzavrieť mier s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
1. Na spôsob odstrašenia
Riaditeľ pre vojenské vedy z Royal United Services Institute, Matthew Savill, je názoru, že na Ukrajine by mohli byť po uzavretí prímeria nasadené tri úrovne armád. Povedal to pre britský The Guardian. Prvou by boli "veľké pozemné odstrašujúce sily" schopné okamžitého boja v prípade ruského útoku. Savill tu hovorí o rozsahu do 150-tisíc vojakov. Podľa neho sa tento variant obrany pokúša vyjednať aj prezident Volodymyr Zelenskyj.
2. Vojská s brigádami
Druhá verzia má reálnejšiu podobu, keďže USA vylúčili poskytnúť svoje jednotky na obranu povojnovej Ukrajiny. Išlo by o "trojčlenné sily" v počte desiatok tisíc vojakov doplnené o európske brigády na niektorých častiach frontovej línie. Nemalo by to takú silu, ako predchádzajúci variant a navyše by to vtiahlo Európu do priameho konfliktu proti Rusku.
3. Výcvikové sily
Poslednou podobou by boli "veľké výcvikové sily," ktoré by sa mohli rovnať odstrašujúcemu prostriedku, keďže európske vojská by rozmiestnili po Ukrajine svoje základne. Pomoc pre Ukrajinu by bola ale obmedzená (600-tisíc ruských vojakov na takmer tisíc kilometrov dlhej frontovej línii). Európa bez pomoci USA nedisponuje potrebným množstvom vojakov, aby mohla vzdorovať ruskej armáde.
Kto by bol ochotný pomôcť?
Ben Barry, vojenský expert z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie, dodáva, že nasadenie európskych síl na Ukrajine by nemalo charakter mierovej misie OSN. "Podliehali by európskemu veleniu a v takomto prípade by sa na nich nevzťahoval status bezpečnostnej záruky NATO (sídlo v New Yorku). Zúčastnené krajiny by sa museli postarať samy o seba," vyjadril sa prednedávnom minister obrany USA Pete Hegseth.
Medzi tzv. "zúčastnenými krajinami" by podľa vyjadrení európskych lídrov mohli figurovať Francúzsko, Veľká Británia aj Švédsko. Francúzsky prezident Emmanuel Macron je "nadšený z vyslania vojska na Ukrajinu," britský predseda vlády Keir Starmer je "ochotný nasadiť vojská, pokiaľ to bude potrebné" a rovnaký postoj zastáva aj severská krajina.
Nemecko zostáva v tejto téme zdržanlivé a čaká na výsledky rokovaní medzi USA a Ruskom. Washington zatiaľ ale nevylúčil poskytnutie leteckej podpory. Poliaci zbroja na obranu vlastnej krajiny a dali jasne najavo, že svoje jednotky na Ukrajinu nevyšlú.
