VATIKÁN - Vatikán v utorok zverejnil významnú reformu kánonického práva katolíckej cirkvi, ktorá okrem iného sprísňuje sankcie za zneužívanie páchané na maloletých alebo zraniteľných dospelých osobách. Informovala v utorok agentúra Reuters.
Podľa portálu Vatican News začnú tieto zmeny, ako sú uvedené v novej apoštolskej konštitúcií pápeža Františka Pascite gregem Dei (Paste Božie stádo), platiť od 8. decembra. Táto reforma, ktorá bola spustená v roku 2009, je najdôležitejšia od vyhlásenia súčasnej verzie Kódexu kánonického práva pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1983, ktorá obsahuje takmer 1750 článkov rozdelených do siedmich častí.
Revízia sa zamerala na VI. knihu Kódexu kánonického práva o trestných sankciách v cirkvi a má za cieľ "znížiť počet prípadov, v ktorých sa uplatnenie sankcie ponechalo na uváženie cirkevných orgánov", vysvetlil Vatikán. Reforma, ktorá obsahuje okolo 80 článkov o trestných činoch a ich sankciách, zahŕňa určité zmeny zavedené od roku 1983 rôznymi pontifikmi a pridáva nové kategórie, napísal Reuters.
Po tom, ako cirkev v posledných rokoch po celom svete musela zaujať stanovisko k mnohým prípadom pedofílie, je teraz sexuálne zneužívanie maloletých zahrnuté v kapitole nazvanej Zločiny proti ľudskému životu, dôstojnosti a slobode. Predtým boli tieto činy zaradené pod časť s "voľnejším názvom", a to: Trestné činy proti osobitným povinnostiam duchovenstva. Nový kódex zahŕňa aj nové trestné činy, napríklad "prípravu" maloletých alebo zraniteľných dospelých osôb na sexuálne zneužívanie alebo držba detskej pornografie.
Agentúra AP poznamenala, že novinkou je riešenie sexuálnych trestných činov páchaných laikmi, ktorí pôsobia v cirkevných úradoch, napríklad zakladateľmi laických náboženských hnutí alebo dokonca správcami cirkví. Podľa nových pravidiel títo laici môžu byť potrestaní, ak zneužijú svoju právomoc páchať sexuálne zločiny. Keďže ich nemožno zbaviť kňazstva, medzi tresty patrí strata zamestnania, platenie pokút alebo vylúčenie zo spoločenstva.
Potreba takéhoto ustanovenia vyvstala v súvislosti so škandálom, ktorý sa týkal laického zakladateľa peruánskej konzervatívnej skupiny Sodalitium Christianae Vitae - konzervatívneho hnutia, ktoré má 20.000 členov a spoločenstvá v celej Južnej Amerike a USA. Nezávislým vyšetrovaním v tejto skupine sa dospelo k záveru, že jej zakladateľ, Luis Fernando Figari, trpel narcistickou poruchou osobnosti a posadnutosťou sexom, pričom sledoval, ako jeho podriadení znášajú bolesť a poníženie.
Vatikán roky váhal, ako ho sankcionovať, nakoniec sa rozhodol vysťahovať ho z Peru a izolovať ho od komunity. Figari pritom v katolíckej cirkvi zastával významné postavenie: pápež Ján Pavol II. ho vymenoval za konzultora (poradcu) Pápežskej rady pre laikov a emeritný pápež Benedikt XVI. ho v roku 2005 poveril funkciou audítora biskupskej synody.
Filippo Iannone, predseda vatikánskeho výboru, ktorý dohliadal na projekt právnej reformy, podľa agentúry Reuters vyjadril názor, že v kánonickom práve vládla "atmosféra nadmernej voľnosti pri interpretácii trestného práva", takže milosrdenstvo občas prevážilo nad spravodlivosťou.
V novej apoštolskej konštitúcii, ktorou sa reformuje VI. kniha Kódexu kánonického práva, pápež biskupom pripomína ich zodpovednosť za doslovné dodržiavanie tohto zákona a nabáda ich: "Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne (1 Pt 5,2).
V konštitúcii datovanej 23. májom, keď sa v katolíckej cirkvi slávili Turíce, pápež píše, že nové znenie VI. knihy Kódexu kánonického práva "zavádza rôzne zmeny v platnom práve a sankcionuje niektoré nové skutkové podstaty trestných činov", napríklad v hospodárskej, resp. ekonomicko–finančnej oblasti. Prináša aj zdokonalenia "z odborného hľadiska, najmä pokiaľ ide o základné aspekty trestného práva, ako je právo na obhajobu, premlčanie trestného činu, či presnejšie stanovenie trestov". Zmeny v kánonickom práve ponúkajú aj "objektívne parametre na určovanie najvhodnejšieho trestu, ktorý má byť v konkrétnom prípade uplatnený" a obmedzujú príslušnému úradu voľnosť pri jeho rozhodovaní.
Pápež vo svojej konštitúcii uvádza, že "mnoho škôd v minulosti spôsobilo nedostatočné vnímanie vzťahu medzi prejavovaním lásky a použitím trestu, ak ho okolnosti a spravodlivosť vyžadujú". Takýto spôsob myslenia podľa pápeža sťažoval nápravu a "v mnohých prípadoch vyvolal medzi veriacimi pohoršenie a zmätok". František upozorňuje, že ak teda "pastier v oprávnených situáciách nesiahne k trestnému systému, touto svojou nedbalosťou dokazuje, že svoju úlohu neplní správne a verne". Pápež zdôraznil, že v skutočnosti "láska vyžaduje, aby sa (duchovní) pastieri dovolávali trestného systému tak často, ako je to nutné, s ohľadom na trojicu cieľov, keď je to v cirkevnom spoločenstve nevyhnutné: vzhľadom na nároky spravodlivosti, nápravu páchateľa a nápravu pohoršenia".
