MOSKVA - Azerbajdžan a Arménsko si vymenili 200 tiel ľudí zabitých v bojoch o sporný región Náhorný Karabach. Informovala o tom v utorok tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na ruské médiá a Červený kríž.
K výmene došlo v prítomnosti členov ruských mierových jednotiek, uviedol šéf Medzinárodného výboru Červeného kríža Peter Maurer. Hovorca Červeného kríža počet vymenených tiel nepotvrdil. Podľa jeho vyjadrenia sa tento proces začal minulý týždeň. Počas šesťtýždňového konfliktu medzi Azerbajdžanom a susedným Arménskom prišlo o život viac než 1000 ľudí.
Náhorný Karabach, ktorý je už štvrťstoročie ovládaný prevažne kresťanskými arménskymi vojakmi, je považovaný medzinárodným spoločenstvom za súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu. Azerbajdžanské sily zabrali počas svojej vojenskej ofenzívy, ktorá sa začala koncom septembra, značnú časť územia tohto separatistického regiónu. Arménsko súhlasilo, že Azerbajdžanu odstúpi niekoľko častí Náhorného Karabachu v rámci mierovej dohody, ktorú dosiahli minulý týždeň obe strany a Rusko ako regionálna veľmoc.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev so svojou manželkou, prvou viceprezidentkou Mehriban Alijevovou, v pondelok uskutočnili návštevu jednotlivých častí regiónu. "Vzadu vidíte stred mesta Džabrajil. Nepriateľ zničil celú infraštruktúru a bude sa za to zodpovedať na medzinárodných súdoch," uviedol Alijev. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan - blízky spojenec Azerbajdžanu - medzitým zaslal do parlamentu podnet, aby jeho krajina vyslala do Azerbajdžanu vojakov na monitorovanie prímeria v Náhornom Karabachu.
Arménsko sa zaviazalo Azerbajdžanu odovzdať kontrolu nad viacerými okresmi v súlade s trilaterálnou dohodou, ktorú 9. novembra podpísali ruský prezident Vladimir Putin, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan. Táto dohoda je mnohými Arménmi vnímaná ako kapitulácia a v Arménsku po jej podpísaní vypukli protesty, ktorých účastníci žiadajú Pašinjanovu demisiu a vypovedanie dohody. Obyvatelia niektorých okresov, ktoré majú pripadnúť Azerbajdžanu, podpaľujú svoje domy.
Francúzsko žiada Rusko o vysvetlenie nejasností v dohode o prímerí v Karabachu
Francúzsko v utorok požiadalo Rusko, aby vysvetlilo "nejasnosti" vo veci prímeria, ktoré sprostredkovalo medzi Arménskom a Azerbajdžanom a ktoré viedlo k ukončeniu bojov o Náhorný Karabach. Paríž žiada vysvetlenie, najmä pokiaľ ide o rolu Turecka a žoldnierov zo zahraničia. Informovala o tom agentúra AFP. Prímerie medzi dlhoročnými nepriateľmi - Arménskom a Azerbajdžanom - sprostredkoval pred týždňom ruský prezident Vladimir Putin. Vďaka tomuto vyhláseniu o prímerí Azerbajdžan zostal v Karabachu v lokalitách a na územiach, ktoré obsadil počas niekoľkých týždňoch bojov.
Šéf francúzskej diplomacie Jean-Yves Le Drian v utorok pred poslancami francúzskeho parlamentu vyhlásil, že toto prímerie bolo nutné pre "záchranu tisícov životov". Upozornil, že zostáva ešte veľa nejasností, ktoré s dohodou o zastavení bojov súvisia. Zdôraznil, že ešte pred začatím rokovaní o budúcom statuse Náhorného Karabachu treba vysvetliť nejasnosti týkajúce sa utečencov, delimitácie prímeria, prítomnosti Turecka a návratu údajných žoldnierov zo zahraničia.
Spresnil, že práve tieto otázky by mali v stredu v Moskve byť predmetom rokovania spolupredsedov tzv. minskej skupiny pre Náhorný Karabach, ktorá pozostáva zo zástupcov Francúzska, Ruska a USA. AFP konštatovala, že prímerie uzavreté 9. novembra "zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu Ruska v kaukazskej oblasti, ako aj rastúci vplyv Turecka - podporovateľa Baku v regióne, kde Západ stráca vplyv.
Po tom, ako poskytlo Azerbajdžanu výzbroj a podporu, sa Turecko zapojí aj do mierovej pozorovateľskej misie. Presné úlohy tureckých vojakov sú zatiaľ nejasné a Ankara o nich ešte bude musieť rokovať s Moskvou. Ankara je obviňovaná aj z podpory Baku prostredníctvom vyslania protureckých islamistických povstalcov zo Sýrie, dodala AFP.
