BRUSEL - Európska komisia v stredu predstaví bezprecedentný plán podpory hospodárstva spätý s budúcim sedemročným rozpočtom Európskej únie. Návrh, na základe ktorého má únia vyplatiť zo spoločnej kasy štátom zasiahnutým pandémiou covidu-19 stovky miliárd eur, určí na najbližších niekoľko mesiacov kadenciu zložitých vyjednávaní medzi členskými krajinami.
Politickí vodcovia sa už pred dlho očakávaným zverejnením konkrétnych čísel rozdelili do niekoľkých názorovo odlišných skupín, ktorých predstavy sa líšia hlavne v jednej veci: či má EÚ peniaze dávať, či požičiavať. Šéfka únijnej exekutívy Ursula von der Leyenová na aprílovom videosummite lídrov pripravila na to, že objem rozpočtu na roky 2021 až 2027 môže vyrásť až k dvom percentám hrubého národného dôchodku (HND), čo je takmer dvojnásobok hodnoty končiaceho sedemročného obdobia.
Zásadnou súčasťou rozpočtu majú byť peniaze priamo spojené s obnovou ekonomík zasiahnutých pandémiou. Prostredníctvom priamych investícií aj úverov chce komisia štátom poskytnúť podľa predbežných vyjadrení svojich činiteľov okolo bilióna eur.
Nevídané riešenie
Brusel v očakávaní najhlbšieho hospodárskeho poklesu v histórii únie chce siahnuť k dosiaľ nevídanému riešeniu. Stovky miliárd eur si chce požičať na finančných trhoch a ručiť za ne rozpočtovými príjmami. Tento plán podporili lídri najsilnejších únijných ekonomík Nemecka a Francúzska, ktorí navrhli rozdeliť medzi štátmi 500 miliárd eur formou priamych grantov.
Na nich trvajú zvlášť najviac zasiahnuté juhoeurópske krajiny, ako Taliansko a Španielsko, ktoré mali so zadlžením problém už pred pandémiou. Ich premiéri volajú po únijnej solidarite, bez ktorej je podľa nich v stávke samotná budúcnosť európskeho bloku. Spomínaný návrh Berlína a Paríža je pre nich minimálna možnosť a sú pripravení vyjednávať o viac.
Šetrná štvorka protestuje
Na druhej strane stoja štáty takzvanej šetrnej štvorky, teda Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko, ktoré sa obávajú spoločného zadlžovania. Navrhujú, aby EÚ štátom pomáhala priaznivo úročenými pôžičkami. Okrem pomeru grantov a úverov vo fonde obnovy čakajú štáty napäto aj na to, aké podmienky komisia s čerpaním peňazí spojí. Von der Leyenová aj jej komisári opakovane dali najavo zámer, aby investície do obnovy vychádzali z dlhodobých priorít EK, najmä prechodu ku klimaticky šetrnej a digitálnej ekonomike.
Podľa niektorých činiteľov sa chystá komisia zviazať prideľovania grantov aj s dodržiavaním európskych hodnôt, s ktorým má podľa Bruselu problémy Poľsko či Maďarsko. Podmienkou by podľa niektorých zdrojov mohlo byť aj budúce rešpektovanie únijných rozpočtových pravidiel, ktoré Brusel dočasne uvoľnil, ale zvlášť "šetrné" štáty sa obávajú, aby sa dlhy juhoeurópskych krajín nešplhali nebezpečne vysoko.
Europoslanci požadujú dva bilióny
Von der Leyenová predstaví svoje plány na mimoriadnej plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu. Europoslanci tradične požadujú vyššie únijné rozpočty ako členské štáty a na pokrízové oživenie navrhli uvoľniť dva bilióny eur. Svoj súhlas s rozpočtom v nedávnom uznesení podmienili tým, že návrh bude počítať s využitím nových zdrojov rozpočtových príjmov.
Podľa poslancov nimi môžu byť napríklad predaj emisných kvót, dane z finančných transakcií alebo poplatky za likvidáciu nerecyklovaných plastov. Časť členských krajín sa však voči týmto možnostiam, ktoré vidia ako zdroja pre vlastné rozpočty, stavia odmietavo. Von der Leyenová prisľúbila, že s novými zdrojmi jej plán počítať bude.
