PRAHA – Aký je to pocit nosiť deň čo deň "brnenie" proti koronavírusu? Sestričky, ktoré stoja v prvej línii, otvorene priznali, že to nie je vôbec jednoduché. Zápasia s teplom, nedostatkom kyslíka, dehydratáciou či bolesťami hlavy.
Nie všetok zdravotný personál je vyškolený, aby bežne používal veľké množstvo ochranných pomôcok. Spravidla sú vyškolení len pracovníci, ktorí pôsobia na infekčných oddeleniach. Títo zdravotníci sú v posledných týždňoch poriadne naobliekaní. Nosia overal s kapucňou, respirátor, rúško, štít, čiapku a troje rukavice – tie prvé, spodné, sú dlhé skoro až po lakte, druhé sú ochranné a tretie si menia po každom kontakte s pacientom.
Svedectvá sestričiek z infekčného oddelenia, tiež z oddelenia ARO v Nemocnici na Bulovce v Prahe priniesol Blesk.cz.
Dehydratácia, teplo, stres
Aby sestry náročnú šichtu zvládli, majú nezvyčajné rozloženie smeny. Tri hodiny pracujú, potom majú tri hodiny voľno. Vtedy sa môžu poriadne nadýchať, najesť a nabrať novú energiu na ďalšiu trojhodinovú službu. „Odpočinok je zásadný, pretože práca v ochranných oblekoch je extrémne vyčerpávajúca. V overale je obrovské teplo, takže sa okamžite spotíte. Navyše, vydýchavate si kyslík a k tomu pripočítajte dehydratáciu, pretože sa nemôžete poriadne napiť. Tiež môže častejšie dochádzať k stresovým situáciám, lebo cez čiapku a kapucňu sestričky horšie počujú, čo im napríklad hovorí lekár,“ približuje náročnú prácu svojich kolegýň Hana Kožmínová, vrchná sestra ARO.
Čítajte aj: KORONAVÍRUS Je to masaker! VIDEO Tri sestričky z ARO opísali, čo všetko musia zvládať
S jej slovami súhlasí aj sestrička z infekčného oddelenia, hoci pre ňu je používanie ochranných pomôcok bežnejšie. „Najväčší problém je teplo. Izby nie sú klimatizované, praží tam slnko. A keď má človek niekoľko vrstiev ochranných pomôcok, stáva sa služba skoro neznesiteľná. Steká vám pot pod ochranné okuliare, zle sa dýcha, bolí vás hlava a s tým, samozrejme, klesá aj pozornosť. Ale snažíme sa robiť maximum,“ doplnila Hana Tereza Laurincová, sestra z infekčného.
Aj šesť ľudí na jedného pacienta
Pacienti s ťažkým priebehom COVID-19 sú častokrát uvedení do umelého spánku, aby sa lepšie zotavovali. Tým, že sa nehýbu, je dôležité, aby ich personál často otáčal, inak by pacientom mohli vznikať preležaniny.
Keď však pacienta otáčajú na brucho, je na to potrebných väčšinou až šesť ľudí, ktorí musia dávať pozor na všetky hadičky – aby sa nevytrhli a aby na nich pacient neležal a nevznikli mu tak ďalšie preležaniny. Poloha na bruchu je pre pacientov veľmi dobrá, lebo sa im uľaví a zlepší prísun kyslíka.
Strach nahradila rutina
Zdravotníci sú síce hrdinami dnešných dní, no aj oni sa obávajú koronavírusu. Časom však strach nahradila rutina.
„Odmala som nechcela robiť nič iné, než byť zdravotná sestra. Navyše, na infekčnom oddelení normálne pracujem, takže na ochranné pomôcky som zvyknutá. Musím ale priznať, že zo začiatku som mala strach. Veľký. Nevedeli sme, či budú ochranné pomôcky stačiť, či nerobíme málo. Ale potom si človek zvykol,“ opísala Laurincová.
Podobné pocity má aj vedúci urgentného príjmu Svatopluk Žáček. Lekár totiž prichádza do kontaktu s rôznymi pacientmi. „Viete, ísť do práce s myšlienkou na to, koľko vašich kolegov po celom svete padlo na túto nákazu, je hrozne nepríjemné. Ale nesmiete nad tým takto premýšľať, pretože to by človek do tej práce nikdy nedošiel,“ skonštatoval.
