BERLÍN - Lídri Nemecka, Francúzska a Británie sa v nedeľu dohodli, že budú spoločne pracovať na upokojení situácie na Blízkom východe, kde sa vystupňovalo napätie po piatkovom cielenom útoku amerického dronu, pri ktorom bol zabitý iránsky vplyvný generál Kásem Solejmání.
O dohode lídrov informoval hovorca nemeckej vlády, ktorého citovala tlačová agentúra AFP. "Kancelárka, francúzsky prezident a britský premiér sa dohodli, že budú spoločne pracovať na zmierňovaní napätia v spomínanom regióne," uviedol hovorca.
Po telefonáte nemeckej kancelárky Angely Merkelovej s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Borisom Johnsonom hovorca ešte povedal, že lídri sa "zhodli, že deeskalácia je teraz naliehavá". "Vyzývajú predovšetkým Irán, aby sa v súčasnej situácii správal zdržanlivo," dodal hovorca nemeckej vlády.
Spoločne vyzvali Irán, aby plnil jadrovú dohodu
Lídri Nemecka, Francúzska a Británie v nedeľu vyzvali Irán, aby zrušil opatrenia, ktoré idú proti jadrovej dohode z roku 2015. Teherán totiž oznámil, že už nebude dodržiavať obmedzenia pre obohacovanie uránu, zakotvené v spomínanej historickej jadrovej dohode. "Vyzývame Irán, aby zrušiť všetky opatrenia, ktoré nie sú v súlade s jadrovou dohodou," uviedli v spoločnom vyhlásení nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Boris Johnson.
Dohoda z roku 2015, vyrokovaná medzi Iránom a stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN - Britániou, Francúzskom, Čínou, Ruskom a Spojenými štátmi - ako aj Nemeckom, ponúkala Teheránu uvoľnenie prísnych sankcií výmenou za obmedzenie iránskeho jadrového programu. Veľmoci chceli takto zabrániť, aby Irán získal jadrové zbrane. Americký prezident Donald Trump však vlani odstúpil od tejto jadrovej dohody, takže z nej zostal do veľkej miery len zdrap papiera. Trump navyše znovu zaviedol sankcie proti Iránu. Ten následne postupne ustupoval od kľúčových záväzkov dohody.
Napätie zosilnelo predovšetkým po piatkovom cielenom útoku amerického dronu na letisku v irackom Bagdade, kde prišiel o život vplyvný iránsky generál Kásem Solejmání a popredný predstaviteľ irackej armády abú Mahdí Muhandis. Spomínaní európski lídri preto tiež vyzvali Irán, aby sa zdržal "ďalších násilných činov a nepodporoval ich". "Teraz je rozhodujúce deeskalovať situáciu. Vyzývame všetkých zúčastnených hráčov, aby prejavili maximálnu zdržanlivosť a zodpovednosť," uviedli spoločne Merkelová, Macron a Johnson.
Európski lídri takisto požiadali všetky strany, aby neohrozovali boj proti džihádistom z organizácie Islamský štát (IS) - reagovali tým na rezolúciu schválenú irackým parlamentom, ktorá požaduje od vlády vyhostenie tisícov amerických a iných zahraničných vojakov z krajiny. "Zachovanie koalície vytvorenej proti IS je v tejto situácii veľmi dôležité. Vyzývame irackých predstaviteľov, aby naďalej poskytovali koalícii potrebnú podporu," dodali európski lídri v spoločnom vyhlásení.
Americkí vojaci rozmiestnení na irackých základniach sú súčasťou širšej medzinárodnej koalície, ktorú si prizvala iracká vláda v roku 2014 na pomoc v boji proti IS. Vyhlásenie vydané troma lídrami sa objavilo niekoľko hodín po tom, čo spolu telefonovali. V nedeľu už skôr hovorca nemeckej vlády oznámil, že traja lídri sa dohodli, že budú spoločne pracovať na zmiernení napätia na Blízkom východe.
Európske krajiny zareagujú na oznámenie Iránu o jadrovej dohode čoskoro
Európski signatári tzv. jadrovej dohody s Iránom budú v priebehu tohto týždňa reagovať na oznámenie Teheránu, podľa ktorého už naďalej nebude dodržiavať obmedzenia stanovené dohovorom z roku 2015. Uviedol to v pondelok nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas, informovala agentúra AP. Francúzsko, Británia a Nemecko sa spolu s ďalšími dvoma signatármi - Ruskom a Čínou - snažia zachovať jadrovú dohodu po tom, ako od nej v roku 2018 po rozhodnutí prezidenta Donalda Trumpa odstúpili Spojené štáty. Teherán v uplynulých mesiacoch porušil niektoré z obmedzení z tejto dohody v rámci postupného zvyšovania tlaku, ktorým chce dosiahnuť zmiernenie opätovných sankcií USA.
Maas uviedol, že trojica európskych krajín sa spojí s Iránom a Medzinárodnou agentúrou OSN pre atómovú energiu (MAAE) a následne urobí koordinované rozhodnutie. "Môže to byť prvý krok k ukončeniu tejto dohody, čo by bolo veľkou stratou - a preto veci veľmi, veľmi zodpovedne zvážime," povedal pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk. Šéf nemeckej diplomacie tiež v reakcii na vyjadrenia Trumpa zdôraznil, že "nie je veľmi užitočné" vyhrážať sa Iraku po tom, ako jeho parlament hlasoval za požiadavku, aby z krajiny odišli americkí vojaci.
Trump po nedeľňajšom hlasovaní irackého parlamentu vyhlásil, že Spojené štáty by z Iraku neodišli bez toho, aby im zaplatili za roky vojenských investícií v tejto krajine. Ak by americkí vojaci museli odísť, Washington by podľa Trumpa uvalil na Bagdad "veľmi prísne" hospodárske sankcie. Maas pripomenul, že medzinárodné spoločenstvo "vložilo veľmi veľa" do pomoci so stabilizáciou a obnovou Iraku, no "ak sa situácia bude vyvíjať týmto smerom, hrozí, že toto všetko bude stratené". "Myslím si, že správnou cestou je presviedčať Irak nie vyhrážkami, ale argumentmi, a tých je množstvo, ale posledné slovo má samozrejme samotný Irak," dodal.
