Slovenskí europoslanci tvrdo kritizovali: Ak chce byť Turecko členom EÚ, musí plniť podmienky | Topky.sk

Streda, 26. jún 2019. Meniny má Adriána, zajtra Ladislav, Ladislava.

Slovenskí europoslanci tvrdo kritizovali: Ak chce byť Turecko členom EÚ, musí plniť podmienky

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: TASR/AP
03.10.2018 14:25

ŠTRASBURG – V otázke, či Turecko patrí do EÚ, by únia nemala byť pokrytecká, namieste je naopak férový a objektívny prístup. Europoslanec Eduard Kukan to uviedol v stredu pre slovenské médiá počas októbrovej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu v nadväznosti na hlasovanie o znížení predvstupovej pomoci Turecku o 70 miliónov eur.


"Vidím vyhlásenia niektorých mojich kolegov, že Turecko nepatrí do EÚ. Ja si myslím, že tu by sme my, EÚ, nemali byť pokrytci. Ak Turecko nepatrí do EÚ, tak im to povedzme. Ale my s nimi rokujeme ďalej a ja by som ešte kvôli objektivite povedal, že Turecko robí veľmi veľa pre západnú civilizáciu ako člen NATO v bezpečnostnej oblasti. Tak nemajme také krvavé oči a viďme Turecko realisticky," vyzval slovenský europoslanec a opätovne zdôraznil, že by EÚ nemala Turecko vodiť za nos.

Rozhodnutie EP zmraziť peniaze pre Turecko a presunúť ich na iný účel považuje slovenský europoslanec za správne. Na margo úvah, či sa to únii nevypomstí v súvislosti s utečencami, ktorých je na území Turecka približne 2,5 milióna, Kukan uviedol, že pravdepodobne nie. "Myslím si, že nie, lebo Turecko bude mať záujem aj v budúcnosti na tom, aby od EÚ dostávalo peniaze," dodal.

Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) si myslí, že Turecko už premrhalo svoju šancu. "Dnes už nikto reálne neuvažuje o tom, že Turecko by sa stalo plnohodnotným členským štátom EÚ. Samozrejme, že vnímame to, že Turecko je pre nás dôležitý partner práve z pohľadu riešenia migračnej krízy, ktorá nás však stojí miliardy eur, ktoré Turecku musíme platiť na udržiavanie táborov pre utečencov," konštatovala Beňová. 

Zdôraznila potrebu plnenia prístupových kritérií uchádzačskými krajinami, ako ich svojho času muselo splniť aj Slovensko. "Preto sme sa rozhodli, že im skrátime predvstupovú finančnú pomoc. Je pravda, že z tých 4,5 miliardy (eur), ktoré majú dostať, je tých 70 miliónov malá čiastka. Je to však spôsob, ako ukázať Turecku, že nie sme spokojní s týmto vývojom. Keď Turecko svoj prístup nezmení, môže prísť celkovo o túto podporu," uzavrela. 

Vyjasnenie vzťahov a otvorenosť v prístupe k Turecku zastáva aj europoslanec Ivan Štefanec (KDH). "Na jednej strane som zástanca názoru, že Turecko do EÚ nepatrí a treba jasne zastaviť všetky predvstupové rokovania. Na druhej strane treba hľadať spoločné dohody v bezpečnostnej oblasti a tak isto v oblasti zastavenia nelegálnej migrácie," uviedol pre slovenské médiá. Dodal, že v tejto oblasti "sa veci celkom daria", pričom je potrebné rokovať o konkrétnych položkách jednotlivo so zreteľom na prospech EÚ.

Europoslanec Boris Zala si nemyslí, že toto rozhodnutie europarlamentu vyvolá negatívnu reakciu z tureckej strany. "Je to pripomienka, že Turecko - ak chce pokračovať v prístupových rozhovoroch - musí plniť podmienky, ktoré sú spojené s právnym štátom. To je to isté, čo sa dotýka povedzme Maďarska, Poľska alebo Rumunska," spresnil. 

Zároveň pripomenul, že o otázke tureckého členstva v EÚ sa diskutuje už dávno, pričom kľúčovou otázkou je, či postaviť hodnoty nad geopolitiku, alebo geopolitiku nad hodnoty. V EP podľa neho víťazia hodnoty, pričom geopolitika je skôr doménou Európskej komisie a premiérov. "Ale aby som bol veľmi otvorený, Turecko má predovšetkým záujem o bezcolnú úniu a zónu voľného obchodu - to je pre Turecko číslo jeden, nie predvstupová pomoc vo výške 70 miliónov. Ak EÚ bude pokračovať v zóne voľného obchodu s Tureckom, tak s problémom migrantov nemám vôbec žiadne obavy," uviedol Zala. V tejto súvislosti pripomenul "intenzívne rokovania" Európskej komisie, ktoré vedie vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Federica Mogheriniová s Egyptom a krajinami severnej Afriky v otázke migrácie. "Čiže, aby sme neboli závislí len na Turecku," vysvetlil.

V novembri 2017 sa Európsky parlament a Rada v rámci rokovaní o rozpočte rozhodli uložiť do rezervy 70 miliónov eur z predvstupových fondov pre Turecko. Výročná správa Európskej komisie o Turecku, ktorá bola zverejnená 17. apríla, však dospela k záveru, že "Turecko sa výrazne odklonilo od Európskej únie, najmä v oblastiach právneho štátu a základných práv a oslabením účinných kontrol a rovnováhy v politickom systéme".

Poslanci EP sa preto v utorok rozhodli zrušiť finančnú pomoc. Správu podporilo 544 poslancov, 28 boli proti a 74 sa zdržalo hlasovania. Podporili tak návrh opravného rozpočtu, v ktorom eurokomisia navrhuje presunúť 70 miliónov eur vyčlenených pre Turecko na posilnenie nástroja európskeho susedstva. 


Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články