Štvrtok18. apríl 2024, meniny má Valér, zajtra Jela

Pražský hrad, honosné sídlo českého prezidenta: Tieto veci ste o dominante Prahy nevedeli

Pražský hrad, sídlo prezidenta Českej republiky Zobraziť galériu (4)
Pražský hrad, sídlo prezidenta Českej republiky (Zdroj: Profimedia)

PRAHA - Česi rozhodli. Miloš Zeman sa z honosného Pražského hradu sťahovať nebude, keď v tesnom súboji porazil Jiřího Drahoša. Toto je zoznam zaujímavostí o Pražskom hrade, v ktorom bude sídliť staronový prezident Českej republiky.

Areál Pražského hradu bol od stredoveku sídlom českých kráľov, po nástupe Habsburgovcov ale jeho význam upadal. Posledným panovníkom, ktorý tu mal svoje hlavné sídlo, bol cisár Rudolf II. Po abdikácii v roku 1848 až do svojej smrti o 27 rokov neskôr sa na Pražskom hrade zdržiaval ešte cisár Ferdinand I., zvaný Dobrotivý, a na začiatku 20. storočia tiež neskorší cisár Karol I. 

Pražský hrad, honosné sídlo
Zobraziť galériu (4)

Po vzniku Československej republiky sa Pražský hrad stal sídlom prezidenta. Medzivojnová éra je spojená najmä s menom slovinského architekta Josipa Plečnika, ktorý napĺňal ideu Tomáša Garrigua Masaryka „hrad monarchistický premeniť na hrad demokratický". V tej dobe sa tiež Hrad sprístupnil verejnosti.

Po februári 1948 sa areál pre verejnosť opäť uzavrel. Napríklad za posledného komunistického prezidenta Gustáva Husáka bolo prístupné prakticky iba nádvorie a časť Starého kráľovského paláca, bolo tiež možné zájsť do Zlatej uličky. V rokoch 1975 až 1989 tak mohla verejnosť navštíviť len asi tretinu rozsiahleho areálu (s 570 metrami dĺžky a až 128 metrami šírky je Pražský hrad jedným z najväčších komplexov svojho druhu na svete).

Veľké zmeny

Hradný areál sa začal otvárať opäť po roku 1990, výraznú zásluhu na tom mal prezident Václav Havel. Krátko po novembri 1989 bola sprístupnená Míčovna alebo Kráľovská záhrada. Veľkými zmenami prešli aj hradné záhrady alebo Jelenia priekopa. Zmeny na Pražskom hrade ale neskončili s Havlovým odchodom, areál sa naďalej otváral aj za Václava Klausa, keď bola sprístupnená napríklad takzvaná Masarykova vyhliadka.

Počas funkčného obdobia Miloša Zemana sa návštevníkom vinou bezpečnostných opatrení prístup na Hrad skomplikoval. Okrem iného boli zavedené bezpečnostné kontroly, ktorými musia prejsť všetci prichádzajúci, a ktoré vyvolali silnú kritiku.

Miloš Zeman
Zobraziť galériu (4)
Miloš Zeman  (Zdroj: SITA/AP Photo/Petr David Josek)

Okrem Česka je dnes vlastníkom nehnuteľností na Pražskom hrade katolícka cirkev a rodina Lobkowiczovcov. Predvlani, v marci, sa po rokoch sporov majetkovo vyrovnala cirkev s Hradom. Zmluva deklarovala, že metropolitná kapitula získa budovu Nového proboštství, kapitula Všetkých svätých kostol Všetkých svätých a Náboženská matice kláštor sv. Jiřího. Cirkev sa naopak vzdáva nárokov na ďalších sedem hradných nehnuteľností.

Masaryk aj Beneš

V byte priamo na Hrade bývali prvorepublikoví prezidenti Masaryk a Edvard Beneš, zatiaľ čo tí komunistickí využívali takzvaný Domček, teda rezidenciu v areáli Pražského hradu. Václav Havel býval po väčšinu funkčného obdobia vo vlastnej vile na Delostrelecké ulici v Prahe 6, jeho nástupca Václav Klaus nechal pre prezidentské bývanie prestavať tzv. Lumbeho vilu, ktorú využíva aj Miloš Zeman.

O fungovanie areálu Pražského hradu aj chod prezidentského úradu sa stará Kancelária prezidenta republiky (KPR), čo je príspevková organizácia štátu, ktorá má osobitnú kapitolu v štátnom rozpočte. KPR v posledných rokoch čerpá zo štátneho rozpočtu výrazne viac peňazí ako predtým. Kým za éry Václava Klausa hospodárila s približne 350 miliónmi korún ročne, v minulom rozpočte mala vyčlenených 438 miliónov (KPR však očakáva výdavky 522 miliónov českých korún) a pre tento rok je v rozpočte pre KPR už 500 miliónov korún.

Tomáš Garrigue Masaryk
Zobraziť galériu (4)
Tomáš Garrigue Masaryk  (Zdroj: TASR)

Vedúceho kancelárie vymenúva prezident, v prezidentovej právomoci je popritom aj stanoviť vnútornú organizáciu KPR a menovať jej vedúcich pracovníkov.

Na čele kancelárie prezidenta sa od roku 1989 vystriedalo sedem mužov. Pol roka stál na čele KPR niekdajšej advokát disidentov Josef Lžičař, v júli 1990 sa stal kancelárom Karel Schwarzenberg. Toho vystriedal v auguste 1992, už po abdikácii Václava Havla, exminister obrany Luboš Dobrovský.

Dobrovský bol vo februári 1996 menovaný veľvyslancom v Rusku a na jeho miesto nastúpil Ivan Medek. Piatym šéfom Havlovej kancelárie sa v januári 1999 stal niekdajší šéf Českej televízie Ivo Mathé. Za Václava Klausa (2003 až 2013) bol vedúcim KPR Jiří Weigl, Miloš Zeman si za šéfa KPR vybral Vratislava Mynářa.

Spravovanie majetku

Podľa zákona zriaďuje KPR pre správu majetku príspevkové organizácie. V súčasnosti sú dve: Správa Pražského hradu (stará sa o prevádzku Pražského hradu a zámku v Lánoch) a Lesní správa Lány, ktorá hospodári v lánskom odbore.

Prezident je podľa ústavy aj vrchným veliteľom ozbrojených síl, na výkon tejto funkcie má k dispozícii útvar Armády Českej republiky, Vojenskú kanceláriu prezidenta republiky, ktorá riadi aj Hradnú stráž (HS).

Šéfuje Hradnej stráži

Hradná stráž bola vytvorená v decembri 1918 na ochranu T. G. Masaryka, nadväzovala na legionársku tradíciu. Za protektorátu bola zrušená a po vojne sa dočkala len krátkeho znovuzrodenia v rokoch 1945 až 1948.

Po komunistickom prevrate prevzal úlohy Hradnej stráže zvláštny útvar Zboru národnej bezpečnosti. Tradícia bola znovu obnovená v roku 1990. Z rezortu ministerstva vnútra prešla opäť pod ministerstvo obrany a v roku 1999 sa HS stala zo zákona samostatnou ozbrojenou silou.

Viac o téme: Miloš ZemanPražský hradJiří DrahošVoľby ČR
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu