Dvojnásobne vyššie pokuty aj 365-dňová diaľničná známka: Poslanci rozhodli o viacerých zákonoch | Topky.sk

°C

Sobota, 7. december 2019. Meniny má Ambróz, zajtra Marína.

Dvojnásobne vyššie pokuty aj 365-dňová diaľničná známka: Poslanci rozhodli o viacerých zákonoch

Poslanci NR SR počas hlasovania v rámci pokračujúceho rokovania 51. schôdze Národnej rady SR
Poslanci NR SR počas hlasovania v rámci pokračujúceho rokovania 51. schôdze Národnej rady SR
Zdroj: SITA/Ľudovít Vaniher
28.10.2019 18:10

BRATISLAVA - Pokuty za používania prístrojov za volantom sa zdvojnásobia. Povolené ostane telefonovanie za volantom s pomocou handsfree, zakázané však bude držanie mobilu v ruke. Zavedie sa tiež 365-dňová diaľničná známka. Poslanci Národnej rady (NR) SR v pondelok schválili novelu zákona o cestnej premávke. Pravidlo zákazu držania mobilov sa bude podľa schválenej novely vzťahovať aj na iné telekomunikačné, audiovizuálne alebo podobné zariadenia.


Zavedie sa tiež 365-dňová diaľničná známka, ktorá bude platiť jeden rok od jej zakúpenia a nielen do konca kalendárneho roka. Poslanci odsúhlasili pozmeňujúci návrh poslankyne Irén Sárközy (Most-Híd). Tá navrhla 365-dňovú diaľničnú známku ako dodatočný typ ročnej známky. Vodičom, ktorí sa rozhodnú uhradiť známku napríklad uprostred roka, tak umožní rovnako dlhú možnosť využívať diaľničnú sieť na Slovensku.

Irén Sárközy
Irén Sárközy
Zdroj: TASR/Dano Veselský

Novelu zákona o cestnej premávke napriek niektorým výhradám podporili aj opoziční poslanci, ktorí nedávno odišli zo strany Sloboda a Solidarita (SaS) a vstúpili do mimoparlamentnej Demokratickej strany. Poslanec Miroslav Ivan, bývalý tímlíder liberálov pre dopravu, za hlavný dôvod podpory novely označil to, že obsahuje aj tzv. 365-dňovú diaľničnú známku.

„Je to nesporne užitočná vec pre občanov, aby si mohli kúpiť diaľničnú známku na ľubovoľný počet dní. Slovenský mýtny systém umožňuje takúto variabilitu, bolo konečne načase, aby občania dostali aj takúto zákonnú možnosť,“ povedal Ivan. Toto riešenie predložil v parlamente v minulosti už dvakrát, ale koalícia to vtedy nepodporila a zaviedla to až teraz cez iný zákon o cestnej premávke.

Miroslav Ivan
Miroslav Ivan
Zdroj: SITA

Ďalšie zmeny v cestnej premávke

Zmeny v cestnej premávke sa dotknú aj podmienok úpravy parkovania na chodníku tak, aby "nebolo možné jazdiť po chodníku, ale zaparkovať len na chodníku priľahlom k ceste". Právna úprava zavádza okrem iného tiež striedavé radenie, tzv. zipsovanie, aj pri zbiehaní jazdných pruhov.

Právna úprava sa zameriava aj na riešenie situácie s množstvom dopravných nehôd spôsobených neskúsenými vodičmi. Zavádza preto rôzne preventívne opatrenia pre vodičov s nízkou praxou.

Dvojnásobne vyššie pokuty aj
Zdroj: Getty Images

Cyklisti budú mať povolené jazdiť na bicykli s 0,5 promile alkoholu v krvi, a to na cestičke pre cyklistov a v obci. Novinkou bude aj povinnosť vytvoriť záchranársku uličku v kolóne na diaľnici. Novela upravuje aj postavenie účastníkov cestnej premávky. „Osoba na kolobežke s pomocným motorčekom sa výslovne zaradí medzi vodiča nemotorového vozidla,“ priblížil rezort s tým, že doteraz sa zaraďovala medzi chodcov.

Jednoduchšie prehlasovanie vozidiel aj znížená veková hranica pre kategóriu C a CE

Zjednoduší sa aj evidencia a prehlasovanie vozidiel. "Vypúšťa sa povinnosť vlastníka vozidla predkladať dopravnému inšpektorátu tie rozhodnutia okresného úradu, ktoré inšpektorátu už okresný úrad zaslal v elektronickej podobe," vysvetlil rezort. V minulosti museli policajti skontrolovať každé vozidlo pri jeho prehlasovaní napríklad z okresu do okresu, po novom to tak nebude.

Zákonodarcovia schválili aj pozmeňujúci návrh poslancov Petra Pamulu a Tibora Bernaťáka (obaja SNS). Pre kategóriu C a CE sa zníži veková hranica z 21 na 18 a pre D a DE z 24 na 21 rokov, a to pre príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, colníka alebo profesionálneho vojaka.

Demokratická strana však nerozumie vládnej koalícii, prečo povolila riadenie kamiónov vodičom od 18 rokov, ale len v prípade požiarnikov, záchranky a armády. Nedostatok vodičov pre súkromných dopravcov to podľa poslanca nijako nerieši. „Buď sa mala ponechať súčasná veková hranica 21 rokov, alebo znížiť na 18 rokov pre všetky subjekty,“ dodal poslanec Miroslav Ivan. Cestní dopravcovia žiadali zníženie veku vodičov nákladných vozidiel z 21 na 18 rokov a pre vodičov autobusov z 24 na 21 rokov.

Úprava centrálneho informačného systému parkovania

Poslanci podporili aj pozmeňujúci návrh Ľubomíra Petráka (Smer-SD), ktorým sa upraví centrálny informačný systém parkovania. Jeho správcom bude DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska a Združením miest a obcí Slovenska.

Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím získajú inteligentné parkovacie preukazy, ktoré im vďaka senzorom osadeným vo vyhradených parkovacích miestach na Slovensku uľahčia parkovanie. V kombinácii s ďalšími opatreniami sa zabezpečí účinná kontrola a vymožiteľnosť práva pri parkovaní na vyhradených miestach.

Ľubomír Petrák
Ľubomír Petrák
Zdroj: TASR/Jakub Kotian

Deti do 15 rokov budú mať občianske preukazy

Do konca roka 2021 by mali mať všetky deti do 15 rokov občiansky preukaz bez fotografie. Dôvodom je elektronizácia zdravotníctva. Poslanci Národnej rady (NR) SR v pondelok schválili novelu zákona o občianskych preukazoch z dielne ministerstva vnútra.

Občiansky preukaz bez podoby tváre bude slúžiť ako prístup do elektronickej zdravotnej dokumentácie. Autentifikácia čipom bude od roku 2022 jediným spôsobom, ako sa do danej dokumentácie dostať. Polícia tak bude deťom mladším ako 15 rokov automaticky zasielať občiansky preukaz bez podpisu a fotografie držiteľa. Ten dostanú takisto občania, ktorí majú občiansky preukaz bez čipu s neobmedzenou platnosťou, ktorý sa vydával do 30. júna 2012 občanom starším ako 60 rokov. Rezort vnútra tak chce odbremeniť seniorov od povinnosti si nový preukaz vybavovať.

Dvojnásobne vyššie pokuty aj
Zdroj: SITA/Diana Černáková

Právna úprava prináša aj možnosť požiadať o občiansky preukaz s fotografiou pre deti mladšie ako 15 rokov. Ten bude slúžiť ako plnohodnotný cestovný doklad po krajinách Európskej únie a krajinách, ktoré občiansky preukaz SR akceptujú ako cestovný doklad. Preukaz sa už bude vydávať s časovou platnosťou. Do šiestich rokov bude platiť dva roky, od šiestich do 15 zase päť rokov vzhľadom na zmeny v črtách tváre v danom veku. Tento občiansky preukaz bude stáť 4,5 eura.

Vydávanie občianskych preukazov pre deti v súvislosti s elektronizáciou zdravotníctva avizoval ešte začiatkom minulého roka šéf Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Peter Blaškovitš. Na identifikáciu u lekára sa dá do konca roka 2021 využiť preukaz poistenca a rodné číslo.

Mestskí a obecní policajti budú dostávať príspevok za prácu

Bývalí obecní policajti budú dostávať príspevok za svoju prácu. Poslanci Národnej rady (NR) SR v pondelok odsúhlasili pozmeňujúci návrh nezaradenej poslankyne Aleny Bašistovej, ktorý predložila k novela zákona o cestnej premávke. Nárok na príspevok budú mať bývalí policajti, ktorí majú aspoň 56 rokov a v obecnej polícii odpracovali najmenej 25 rokov.

Príspevok bude riešený formou dávky osobitného sociálneho poistenia, jeho výška bude predstavovať 60 percent priemernej mzdy oprávnenej osoby. Osobitný sociálny poistný systém je podľa predkladateľky založený na báze samofinancovania. Príslušník obecnej polície počas obdobia, keď trvá jeho pracovný pomer, bude platiť poistné na príspevok vo výške troch percent z vymeriavacieho základu určeného všeobecným predpisom o sociálnom poistení.

"Príspevok za prácu v obecnej polícii má prispieť k zlepšeniu pracovnej a sociálnej situácie príslušníkov obecnej polície v preddôchodkovom veku. Zároveň má byť dôležitou motiváciou na výkon povolania obecného policajta v aktívnom fyzickom veku (21 – 50 rokov)," vysvetlila predkladateľka.

O príspevok bude musieť bývalý policajt písomne požiadať, o priznaní rozhodne jeho zamestnávateľ a vyplácať ho bude Sociálna poisťovňa. Nárok na príspevok zaniká, ak bývalý žiadateľ dosiahol dôchodkový vek, ako aj vtedy, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Plénum odmietlo zmeny v systéme duálneho vzdelávania aj v úhrade liekov

Problematika systému duálneho vzdelávania sa nebude upravovať. Poslanci Národnej rady (NR) SR v pondelok odmietli novelu zákona o odbornom vzdelávaní, ako aj novelu školského zákona. Oba návrhy z dielne opozičného hnutia Sme rodina mali upraviť duálne vzdelávanie.

Poslanci v novele zákona o odbornom vzdelávaní navrhovali napríklad znížiť administratívnu náročnosť efektívnejším využívaním informačného systému v strednej odbornej škole. Chceli tiež riešiť nenaplnený počet žiakov v systéme duálneho vzdelávania, poskytnúť možnosť odborného rozvoja žiaka v čase školských prázdnin, či riešiť prípadné úrazy žiaka na praktickom vyučovaní u zamestnávateľa.

Dvojnásobne vyššie pokuty aj
Zdroj: SITA/Ľudovít Vaniher

Novela školského zákona mala taktiež umožniť lepšie využívanie duálneho vzdelávania. Poslanci okrem iného navrhovali upraviť kompenzáciu pre zamestnávateľa, ak žiak prestúpi na inú strednú školu alebo štúdium zanechá.

Plénum v pondelok neodobrilo ani ďalší návrh od Sme rodina, ktorým poslanci navrhovali, aby mladé rodiny s deťmi do šesť rokov, dôchodcovia a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nedoplácali za lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Hradiť doplatky mali zdravotné poisťovne.

Zmeny chceli presadiť novelou zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a novelou zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

Počet poslancov sa meniť nebude

Poslanci Národnej rady (NR) SR v pondelok odmietli viacero noviel z dielne ĽSNS. Okrem zmien v ústave, ktorými chceli napríklad znížiť počet poslancov parlamentu, navrhovali aj zmeny v zákonoch o úhrade liekov, sociálnom poistení či Trestnom poriadku. Poslanci ĽSNS neuspeli s návrhom na zmeny v ústave, ktorým chceli znížiť počet členov parlamentu z aktuálnych 150 na 100. Podľa ich slov tak chceli zefektívniť prácu parlamentu a znížiť zaťaženie štátneho rozpočtu.

ĽSNS neuspela ani s návrhom, aby sa do ústavy vložil zákaz schvaľovania deficitných rozpočtov orgánov štátnej a verejnej správy. Chceli tak garantovať trvalú udržateľnosť štátnych financií bez ohľadu na politickú orientáciu vlády a zamedziť ďalšiemu zvyšovaniu verejného dlhu SR. Plénum odmietlo aj návrh ústavného zákona, ktorým chceli kotlebovci tiež obmedziť proces schvaľovania zákonov s negatívnym dosahom na štátny rozpočet tesne pred koncom volebného obdobia. Navrhovali pri takýchto novelách zvýšiť kvórum potrebné na schválenie zákona na absolútnu väčšinou, teda najmenej 76 hlasov poslancov.

Marian Kotleba
Zdroj: SITA/Branislav Bibel

Poslanci parlamentu neschválili ĽSNS ani návrh ústavného zákona, ktorým chceli zamedziť vystupovaniu zákonodarcov z poslaneckých klubov strán, za ktoré boli do parlamentu zvolení. "Takýto poslanec tak v podstate neguje primárne rozhodnutie voliča o výbere politickej strany a jej volebného programu, za ktorú svoj poslanecký mandát získal," argumentovali. Navrhovali preto, aby tak poslanec prišiel o svoj mandát.

ĽSNS neuspela ani s novelou zákona o sociálnom poistení. Navrhovali v nej zakomponovať princíp zásluhovosti do podmienok nároku na vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Plénum nepodporilo ani novelu Trestného poriadku, ktorou chcela strana posilniť postavenie poškodeného v trestnom konaní, aby bol zabezpečený objektívnejší a spravodlivejší proces. Navrhovali, aby poškodený získal právo podávať všetky opravné prostriedky, a to nielen vo veci náhrady škody, ako aj právo zablokovať dohodu o vine a treste.

ĽSNS neprešla ani novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Od doplatkov na lieky chceli oslobodiť niektorých poistencov, a to deti, zdravotne znevýhodnené deti a starobných dôchodcov.

Inštitút justičných čakateľov sa nanovo upraví

Inštitút justičných čakateľov sa nanovo upraví. Poslanci Národnej rady SR v pondelok schválili novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá tieto zmeny prináša. Justiční čakatelia majú čiastočne nahradiť sudcov odchádzajúcich do dôchodku. Zmeny sa dotknú aj výberového konania na funkciu justičného čakateľa. Zároveň sa vďaka novele zvýši poplatok pre školiteľa justičných čakateľov. Ministerstvo spravodlivosti chce tak zabezpečiť dostatočné množstvo vhodných adeptov adekvátne pripravených na odborné justičné skúšky a hromadné výberové konania. Tí môžu podľa rezortu nahradiť odchádzajúcich sudcov.

Dvojnásobne vyššie pokuty aj
Zdroj: gettyimages.com

Príplatok pre školiteľa sa po novom zvýši z 30 eur mesačne na 100 eur mesačne. Doterajšia suma príplatku nie je podľa rezortu spravodlivosti adekvátna ani motivačná vzhľadom na rozsah agendy, ktorú školiteľ rieši. Nová legislatíva upravuje aj predpoklady a požiadavky na vymenovanie do funkcie justičného čakateľa. Právnou úpravou sa má v nadväznosti na požiadavky zabezpečiť dostatočné množstvo vhodných adeptov adekvátne pripravených na odborné justičné skúšky a hromadné výberové konania. Tí môžu podľa rezortu nahradiť odchádzajúcich sudcov.

Legislatívou sa tiež upravuje komplexný spôsob úpravy výberového konania na funkciu justičného čakateľa. Zmeny majú garantovať transparentnosť a objektivitu výberových konaní a následne tiež kvalitu vybraných uchádzačov.

Poslanci odmietli novelu školského zákona poslankyne Petrík

Poslanci v pondelok odmietli novelu školského zákona, ktorá mala stanoviť transparentné a zrozumiteľné kritériá prijímania detí do materských škôl. Návrh predložila nezaradená poslankyňa Simona Petrík.

Návrh mal podľa jej slov stanoviť jasné kritériá, ktoré by mohli eliminovať negatívne javy prítomné v súčasnosti v prijímacom procese, zjednotiť pravidlá a hlavne zaviesť spravodlivé podmienky pre všetky prihlásené deti a ich rodičov.

Simona Petrík
Zdroj: TASR - Michal Svítok

Návrhom chcela poslankyňa riešiť situáciu, ktorá podľa nej vznikla po zavedení predprimárneho vzdelávania detí od piatich rokov. Tvrdí, že tieto deti budú prijímané do škôlok prednostne, preto považuje za potrebné nastaviť kritériá pre prijímanie mladších detí do škôlok.

Náhrada straty na zárobku v dôsledku škody na zdraví sa upraví

Zmeny v Občianskom zákonníku umožnia skutočnú náhradu straty na zárobku v dôsledku škody na zdraví. Vyplýva to z novely Občianskeho zákonníka, ktorú v pondelok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Doterajšia úprava zákonníka limitovala výšku náhrady škody na zdraví, čo je podľa Ústavného súdu SR v rozpore s ústavou.

Novou legislatívou sa zabezpečí dorovnanie príjmu poškodeného do sumy, ktorú by zarobil, ak by nedošlo k spôsobeniu škody. Strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode, respektíve ujme na zdraví. Podľa doterajšej právnej úpravy sa má poškodenému namiesto náhrady škody poskytnúť náhrada za stratu na zárobku, ktorá sa posudzuje a určuje rovnako ako úrazový príplatok, prípadne úrazová renta. Podľa rezortu spravodlivosti, ktorý novelu predložil, ide spravidla o nižšiu sumu ako tú, ktorú predstavuje skutočná majetková strata poškodeného.

Dvojnásobne vyššie pokuty aj
Zdroj: Getty Images

Poškodený sa teda na základe doteraz platnej legislatívy nemohol domáhať skutočnej náhrady za stratu na zárobku. "Z poškodeného sa v takomto prípade stáva fiktívny poistený, keďže namiesto náhrady škody môže od škodcu požadovať len fiktívnu úrazovú dávku, ako keby bol úrazovo poistený, hoci za škodu mu zodpovedá konkrétny subjekt v rámci občianskoprávneho záväzkového vzťahu a stratu na majetku je schopný presne vyčísliť," píše sa v dôvodovej správe novely.

Ani v prípade škody spôsobenej úmyselne, prípadne hrubou nedbanlivosťou, nemohol doteraz poškodený podľa rezortu od škodcu požadovať viac ako poškodený v pracovnom pomere od Sociálnej poisťovne. "Takáto úprava nie je kompatibilná s obdobnými právnymi úpravami v ostatných členských štátoch EÚ a vzhľadom na to, že úrazové dávky predstavujú podstatne redukované odškodnenie, ktoré sa riadi princípmi verejného poistenia, popiera základný princíp súkromného práva, v zmysle ktorého sa má poškodenému nahradiť skutočná majetková škoda, ktorú utrpí v dôsledku škodovej udalosti," dodali predkladatelia. Nová legislatíva má byť účinná od 1. decembra 2019.

Spôsob zaisťovania majetku sa nebude upravovať

Spôsob zaisťovania majetku sa nebude upravovať. Poslanci neschválili zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku z dielne ministerstva spravodlivosti. Zaistením majetku sa malo dotknutej osobe dočasne obmedziť nakladanie s ním. Nová právna úprava mala upraviť nakladanie s majetkom zaisteným najmä v trestnom konaní, ako aj v rámci medzinárodnej spolupráce justičných orgánov v trestných veciach či v rámci daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií a preukazovania pôvodu majetku.

Napríklad v trestnom konaní malo ísť o zabezpečenie odňatia majetku, ktorý je výnosom z trestnej činnosti, bol použitý na spáchanie trestného činu, zabezpečenie majetkových nárokov poškodeného alebo na účely zabezpečenia dôkazu.

Ilustračné foto
Zdroj: SITA

Právnou úpravou sa tiež malo definovať, aký majetok je možné zaisťovať. "Pod majetkom sa rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, peniaze v hotovosti alebo peniaze vedené na účte a peniazmi oceniteľné hodnoty, okrem jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu, vyhoretého jadrového paliva a inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu," píše sa v návrhu zákona.

Zákon nepočítal so správou majetku, ktorý prepadol v prospech štátu, čiže takého, ktorý bol skonfiškovaný. "V tomto prípade už nejde o správu cudzieho majetku, ale o správu majetku štátu, ktorá je regulovaná osobitnými predpismi. (...) Návrh zákona však upravuje postup správcu zaisteného majetku po tom, ako tento majetok prešiel do vlastníctva štátu tým, že prepadol v prospech štátu alebo bol zhabaný," uviedli predkladatelia.

Nová legislatíva tiež mala upravovať, ako sa bude zaistený majetok spravovať, správcom malo byť Finančné riaditeľstvo SR. Správca mal zabrániť, aby došlo bezdôvodne k zníženiu hodnoty zaisteného majetku alebo k jeho zmenšeniu, prípadne zabezpečiť, aby sa hodnota majetku zvýšila. Mal teda okrem iného včas uplatniť nárok na náhradu škody a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj priebežne sledovať, či dlžníci včas a riadne plnia svoje záväzky k zaistenému majetku. Finančné riaditeľstvo malo mať zároveň možnosť predať zaistený majetok s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby.

S novou legislatívou malo súvisieť rozšírenie katalógu zaisťovacích inštitútov v Trestnom poriadku a novelizovať sa ňou mal aj Trestný zákon, a to rozšírením inštitútov slúžiacich na zaistenie majetku určeného na páchanie trestných činov alebo ktorý je výnosom z trestnej činnosti. Zákon mal byť účinný od 1. januára 2020 okrem niektorých ustanovení, ktoré mali byť účinné od 1. júla 2020.

Zákaz fajčenia v reštauráciách sa nerozšíri

Zákaz fajčenia v reštauráciách sa rozširovať nebude. Poslanci Národnej rady (NR) SR v pondelok odmietli novelu zákona o ochrane nefajčiarov, aby sa zákaz fajčenia rozšíril napríklad aj na terasy, kde sa podávajú jedlá. Navrhli to poslanci Katarína Cséfalvayová, Martin Fedor (obaja nezaradení) a Marek Krajčí (OĽaNO).

"Návštevníci zariadení spoločného stravovania, ktorí konzumujú pokrmy vo vonkajších priestoroch, ako sú napríklad terasy, altánky a akékoľvek vonkajšie sedenie, nie sú dostatočne chránení pred dymom z tabakových výrobkov iných zákazníkov sediacich v ich blízkosti," argumentovali. Predkladatelia tvrdia, že z hľadiska zdravia je to pre stravujúcich sa návštevníkov zariadení ešte viac škodlivé ako napríklad fajčenie na zastávkach či nástupištiach, kde je fajčenie už dávno zakázané. Preto chceli rozšíriť zákaz fajčenia aj na vonkajšie priestory, v ktorých zariadenia spoločného stravovania poskytujú služby.

Katarína Cséfalvayová
Zdroj: TASR/Martin Baumann

Csefalvayová a Fedor spolu s nezaradeným poslancom Marekom Maďaričom neuspeli ani s novelou zákona o tvorbe zákonov a Zbierke zákonov SR. Docieliť chceli, aby sa pri návrhoch zákonov a noviel uvádzal aj možný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a klimatickú zmenu. Cieľom návrhu bolo podľa ich slov rozšírenie a spresnenie doterajšieho znenia, ktoré hovorí o doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov pri predkladaných návrhov právnych predpisov do pripomienkového konania.

Zaviesť chceli, aby sa v nich uvádzali aj vplyvy na životné prostredie aj klimatickú zmenu, ako sú "emisie, ťažba dreva a fosílnych palív a nakladanie s nimi, tvorba nebezpečných odpadov a ďalšie negatívne javy vplývajúce na klimatické podmienky a udržateľnosť života v jeho terajších podmienkach".

Pohrebníctvo na Slovensku prejde zmenami

Slovenské pohrebníctvo prejde zmenami. Poslanci Národnej rady (NR) SR v pondelok schválili vládnu novelu zákona o pohrebníctve. Tá odstraňuje nedostatky, ktoré vznikli v predchádzajúcom období. Zmena zákona ustanoví pravidlá na pochovanie potratených alebo predčasne odňatých ľudských plodov, ale rozširuje zákaz propagácie pohrebných služieb. Zároveň sa upravia povinnosti pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami osôb kontaminovaných rádionuklidmi či rozšíria povinnosti označovania ľudských pozostatkov.

Rovnako sa upraví povinnosť vypracovať a predložiť orgánu dozoru prevádzkový poriadok pohrebných služieb, krematórií, balzamovania a konzervácie. Obmedzí sa tiež možnosť vykonávať činnosti súvisiace s poskytovaním pohrebných služieb výhradne na zamestnancov týchto pohrebných služieb.

Dvojnásobne vyššie pokuty aj

Novou legislatívou sa tiež doplnia prípady, keď sa prevádzkovateľ pohrebnej služby, krematória či pohrebiska dopúšťa správneho deliktu. Ide napríklad o prípady, keď neumiestni cenník služieb na viditeľnom mieste alebo ak zaobchádza s ľudskými pozostatkami v rozpore s platnou právnou úpravou. Podľa novely sa tiež upravuje prevádzkový poriadok krematória. Schválená legislatíva dáva obciam kompetenciu ustanoviť ochranné pásmo pohrebiska. Maximálny rozsah ochranného pásma pohrebiska, ktoré bude môcť stanoviť obec, bude 50 metrov.

Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh poslanca Milana Laurenčíka (SaS), podľa ktorého sa ľudské pozostatky, ktoré nie sú uložené v chladiacom zariadení, musia pochovať do 96 hodín od úmrtia, nie však pred uplynutím 24 hodín od úmrtia. Doterajšia úprava hovorila o tom, že pozostatky sa nemohli pochovať pred uplynutím 48 hodín od úmrtia. Úpravou sa tak podľa Laurenčíka zohľadnili náboženské pravidlá niektorých menších cirkví, ktoré pôsobia na Slovensku. Zákon má byť účinný od 1. januára 2020.

 


Galéria

Nástroje k článku


ZDROJ: TASR, SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články