VARŠAVA - Michaił Mirgorodski, 28-ročný ruský obyvateľ, roky skrýval svoju identitu za desiatkami prezývok na internete. Napriek tomu sa poľským službám podarilo rozložiť jeho sieť, odhaliť metódy jeho náboru a zrekonštruovať operácie, ktoré riadil len pomocou smartfónu a kryptopeňaženky. Pozadie tejto digitálnej špionáže ukazuje, ako moderná dezinformačno-diverzantská činnosť dokáže fungovať bez fyzickej prítomnosti v krajine.
Michaił Mirgorodski robil všetko pre to, aby sa poľské služby nikdy nedopátrali K jeho skutočnému menu. Ako informuje poľský portál Fakt.pl, v online priestore fungoval pod množstvom pseudonýmov, mazal stopy a presúval sa medzi rôznymi účtami. Ani to však nestačilo. Po dôkladnom vyšetrovaní krajská prokuratúra oznámila, že Mirgorodski je jedným z hlavných koordinátorov špionážnych a sabotážnych aktivít, ktoré Rusko vedie na území Poľska.
Ako uvádza prokuratúra, už v októbri 2022 vytvoril na Telegrame skupinu s teroristickým charakterom, v ktorej pôsobilo približne 30 spolupracovníkov. Práve cez túto platformu riadil svoju sieť – diskrétne, anonymne a s využitím šifrovaných komunikačných kanálov. Poľské služby postupne identifikovali jeho identitu aj celý operačný mechanizmus. Lubelský odbor PK mu v neprítomnosti vzniesol päť obvinení vrátane vedenia zločineckej skupiny o charaktere teroristickej organizácie a organizovania práce cudzej spravodajskej služby. Mirgorodski sa v Poľsku nenachádza a je hľadaný na základe zatykača.
Rýchly nábor a jednoduchý cenník
Podľa informácií Gazety Wyborczej Mirgorodskému stačilo len pár dní, aby si na Telegrame našiel prvých spolupracovníkov. Pomáhal tomu aj prehľadný „cenník“, ktorý novým záujemcom rozposielal.
Najnižšia odmena – päť dolárov – bola určená za rozlepenie jedného letáku alebo vytváranie graffiti. Išlo o akcie s cieľom šíriť proruské či protiukrajinské posolstvá. Vykonávatelia takto maľovali heslá typu „#NATOGOHOME“, „NATO stop“, „donotbebiden“ alebo „JBC PIS“.
Za peniaze sa distribuovali aj dezinformačné materiály – letáky „Prečo Poliaci umierajú za Ukrajine“, „To nie je naša vojna“ či „Poľsko ≠ Ukrajina“.
Operácie, ktoré zasahovali do bezpečnostnej infraštruktúry Poľska, boli drahšie
Vyššie sumy Mirgorodski vyhradil pre operácie, ktoré zasahovali do bezpečnostnej infraštruktúry Poľska. Za inštaláciu kamier monitorujúcich strategické objekty platil 300 až 400 dolárov. Týmto spôsobom mala jeho sieť sledovať letisko Rzeszów-Jasionka, rzeszowskú železničnú stanicu, Vojenský prístav Gdynia, hraničné priechody s Ukrajinou či dôležité železničné trasy využívané na transport pomoci Ukrajine.
Mirgorodski sa dokonca pokúsil nájsť ľudí ochotných vykoľajiť vlak s vojenským materiálom v Poľsku alebo na Ukrajine – za takýto čin ponúkal 10-tisíc dolárov. K útoku však nedošlo. Reálny sabotážny útok na železničnú infraštruktúru pri Garwoline sa odohral až v novembri tohto roka. Odpálenie časti trate neskončilo katastrofou len vďaka tomu, že jeden z výbušných náloží zlyhal. Vyšetrovanie zatiaľ nezistilo, že by mal Mirgorodski s týmto incidentom čokoľvek spoločné.
SIM karty, technika a projekcie hesiel
Okrem operácií v teréne zabezpečoval aj zázemie. Organizoval nákup a registráciu SIM kariet pre tzv. „biele kone“, ktoré následne používali členovia jeho siete. Z jeho pokynov sa kupovali aj lampy a statívy určené na projekciu protiukrajinských sloganov na budovy Sejmu či americkej ambasády.
Príbeh Michaiła Mirgorodského ukazuje, ako jednoducho môže vzniknúť moderná sieť digitálnej diverzie – stačí mobil, šifrovaný kanál komunikácie a systém mikropľatieb v kryptomenách. Poľské služby však naznačujú, že anonymita nie je neprekonateľná. V tomto prípade sa im podarilo rozpliesť celú operáciu, aj keď jej organizátor ani raz nevkročil na poľské územie.
