Najväčšou slabinou slovenskej zahraničnej politiky je jej dvojkoľajnosť, tvrdí Martin Klus | Topky.sk

Pondelok, 21. október 2019. Meniny má Uršula, zajtra Sergej.

Najväčšou slabinou slovenskej zahraničnej politiky je jej dvojkoľajnosť, tvrdí Martin Klus

Martin Klus
Martin Klus
Zdroj: TASR - Jakub Kotian
30.12.2018 08:55

BRATISLAVA - Najväčšia slabina slovenskej zahraničnej politiky spočíva v jej dvojkoľajnosti. Myslí si to opozičný poslanec Národnej rady (NR) SR Martin Klus (SaS), podľa ktorého to vytvára nedobrý dojem o dôveryhodnosti Slovenska ako partnera a spojenca.


Ako príklad dvojkoľajnosti uviedol kritiku sankcií voči Rusku alebo fotografiu predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) s predsedom Štátnej dumy Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie Viačeslavom Volodinom, ktorý je na sankčnom zozname. Tieto príklady sú podľa Klusa v rozpore s pevným euroatlantickým ukotvením Slovenska, o ktorom hovorí programové vyhlásenie vlády aj vládou schválená bezpečnostná a obranná stratégia. "Nehovoriac o tom, že predseda najsilnejšej politickej strany blúzni o štátnom prevrate zosnovanom 88-ročným filantropom a mimovládkami," poznamenal poslanec. Podobné je to podľa neho aj vo vzťahu k EÚ. "Hrnieme sa do jej jadra, no zároveň slúži na zdôvodnenie takmer všetkého zlého, čo sa na Slovensku udeje," tvrdí.

Klus, naopak, oceňuje, že diplomaciu napriek politickým turbulenciám robia profesionáli, ktorí zahraničnej a európskej politike dobre rozumejú a "hasia, čo sa dá". Vyzdvihol tiež prácu nepolitických organizácií ako napríklad GLOBSEC, SSPI, SFPA, Sebavedomé Slovensko. Zahraničnej politike Slovenska podľa Klusa ublížilo, že šéf diplomacie Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) veľkú časť roka pôsobil v zahraničí ako predseda Valného zhromaždenia OSN.

Je presvedčený, že na Slovensku sa zatiaľ nedá byť zároveň špičkovým diplomatom a ministrom. "Minister Lajčák si to mal uvedomiť a vzdať sa ministerského postu ďaleko skôr. Mal na to výrazne lepšie príležitosti ako pri právne nezáväznom a vo viacerých ohľadoch rozporuplnom migračnom rámci," myslí si Klus.

Poslanec zhodnotil aj vyhostenie ruského diplomata. "Jednoducho by sa to dalo povedať tak, že to bolo neskoro a málo. Neskoro preto, lebo sme tak mali urobiť už vtedy, keď nás o to žiadali naši kľúčoví spojenci, ako akt solidarity a málo preto, lebo jeden špión s diplomatickým krytím rozhodne nie je dosť," povedal.

Klus zároveň verí, že Slovensko má potenciál prispieť v rámci predsedníctva v OBSE k riešeniu konfliktu na Ukrajine a že ho využije. Okrem nastolenia mieru v susednej krajine vníma aj ekonomické výhody. "Pozrime sa do susedného Rakúska, ako dlhodobo profituje z toho, že má na východ od seba stabilných susedov, pevne zakotvených v NATO a EÚ, ktorým sa mimoriadne hospodársky darí. Tento príklad jasne ukazuje na to, ako by sa mohlo začať dariť napr. východnému Slovensku, ak by podobné procesy nastali na Ukrajine," myslí si.​


Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články