BRUSEL – Uprostred tohto týždňa zažilo hlavné mesto Belgicka veľké nepokoje. Nespokojní občania vybehli do ulíc, aby vyjadrili svoj nesúhlas s krokmi, o ktorých informovala belgická vláda. Nepokoje prerástli do násilností.
V stredu dňa 3. júna vyšlo do ulíc Bruselu množstvo nespokojných občanov. Následné strety s políciou prerástli do násilností. Ako informuje Daily Mail, domáce obyvateľstvo vyjadrilo nespokojnosť proti škrtom v školstve a ďalším úsporným opatreniam.
Nepokoje vyvolali kroky vlády
Demonštranti so zahalenými tvárami hádzali v uliciach delobuchy, zakladali požiare a ničili cudzí majetok. Polícia musela nasadiť ťažkú techniku a rozzúrený dav sa snažila rozohnať vodnými delami. Podľa aktuálnych informácií bolo v uliciach mesta do tisíc protestujúcich.
Široká verejnosť je presvedčená, že veľké škrty v školstve ovplyvnia vzdelávanie vo francúzskom jazyku. Vláda plánuje v nasledujúcich rokoch znížiť výdavky v tomto sektore o 300 miliónov eur.
Kritici navyše poukazujú na to, že prijatie legislatívy má prebehnúť v zrýchlenom konaní, a celý proces schválenia navyše považujú za nedemokratický.
Po sociálnych sieťach koluje množstvo záberov z ulíc Bruselu. Všade počuť krik a miestami sa šíri dym zo založených požiarov. Protestujúci ničili autobusové zastávky a dopravné značky. Davy ľudí sa najprv zhromaždili pri hlavnej stanici a odtiaľ sa presúvali centrom mesta.
"Demonštranti zapálili stojany na bicykle a ďalšie objekty v uliciach. Potom začali hádzať delobuchy. Na viacerých miestach vypukol požiar. Násilie sa stupňovalo. V spolupráci s hasičmi sme museli použiť vodné delá," informovala belgická polícia.
Pre nepokoje musela byť v oblasti odstavená aj mestská hromadná doprava. Na stanici metra Park vlaky nezastavovali. Demonštranti sa dokonca násilím dostali do budovy parlamentu, kde odpálili niekoľko dymovníc. Násilie v uliciach bolo prerušené až neskoro popoludní. V niektorých častiach mesta hliadkovali policajné zložky do neskorého večera.
Návrh novely zákona o školstve
Pokiaľ by belgický parlament schválil nový zákona, učitelia stredných škôl po celej krajine by následne vyučovali o dve hodiny týždenne viac a navyše bez príplatku. Výrazným spôsobom by sa zvýšili aj poplatky za prihlášky na vysoké školy a univerzity. Naopak, na rekonštrukciu štátnych školských budov by bolo vynaložených oveľa menej finančných prostriedkov.