BRATISLAVA - Málotriedky, ale aj plnoorganizované školy (so všetkými ročníkmi od 1. po 9.) s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, ktorým hrozil pre nízky počet žiakov od septembra zánik, budú fungovať ďalej. Poslanci Národnej rady SR dnes 108 hlasmi schválili novelu školského zákona, ktorým udelili takýmto školám výnimku. O právnej norme sa rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní.
Podľa ministerstva školstva bolo potenciálne ohrozených 60 málotriedok (tri ZŠ v Bratislavskom kraji, 11 ZŠ v Trnavskom kraji, desať ZŠ v Nitrianskom kraji, sedem ZŠ v Banskobystrickom kraji, päť ZŠ v Košickom kraji, jedna ZŠ v Žilinskom kraji, dve ZŠ v Trenčianskom kraji a 21 ZŠ v Prešovskom kraji). Na pôde parlamentného školského výboru bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý do výnimky zahŕňa aj 60 plnoorganizovaných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré rovnako nedokážu splniť podmienku minimálneho počtu žiakov.
"Hoci školský zákon ustanovuje aj rôzne výnimky z minimálneho počtu žiakov v jednej triede, bez zákonnej garancie však tieto školy budú vystavené zániku, čo je z hľadiska zachovania identity národnostných menšín neprípustné. Plnoorganizované školy sú z hľadiska dlhodobého vývoja životaschopné," píše sa v odôvodnení. Súčasný školský zákon vyžaduje od 1. septembra 2016 najmenej 11 žiakov v triede v prvom a 13 žiakov v druhom až štvrtom ročníku. Zavedenie minimálnych počtov súviselo s predpokladanými zmenami spôsobu financovania regionálneho školstva. Normatív sa mal odvodzovať od naplnenosti triedy.
Súčasný systém financovania je nastavený tak, že podporuje zachovanie málotriedok prostredníctvom zvýšeného normatívu. Podľa ministerstva školstva niektorým školám ani tento zvýšený normatív nepostačuje a ich zriaďovatelia žiadajú o dofinancovanie v rámci dohodovacieho konania.
Hovorkyňa koaličného Mostu-Híd Františka Dušíková po schválení novely zákona uviedla, že to bola práve táto strana, ktorá presadila takéto zmeny. "Ochrana málotriedok bola jedna z priorít Mostu-Híd, strana dlhodobo poukazovala na chybnú stratégiu rušenia málotriedok, ktoré sú veľmi často jediným nástrojom na udržanie života a budúcnosti v malých obciach, najmä ak sa to týka národnostných škôl," napísala Dušíková.
Zmena zákona sa podľa jej slov pripravila pod vedením štátneho tajomníka ministerstva školstva Petra Krajňáka (nominant Mostu-Híd). "Táto zmena mala zabezpečiť, aby nezanikla ani jedna málotriedka, teda neplnoorganizovaná škola prvého stupňa. Po tvrdých rokovaniach strany s koaličnými partnermi Most-Híd pripravil ďalší pozmeňovací návrh, ktorý navrhol už priamo v parlamente. Vďaka nemu sa rozšíril počet škôl, ktorých sa zmena týka aj o plnoorganizované národnostné školy," dodala Dušíková.
Učitelia sa dočkali
Učitelia na základných, stredných a vysokých školách budú mať od septembra 2016 vyšší plat o šesť percent. Prilepšenie im dnes schválili poslanci NR SR, ktorí 142 hlasmi odobrili novelu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. O právnej norme sa rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní.
Novelu predložil minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS). Plní tak dva záväzky z Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 až 2020. V časti regionálne školstvo sa vláda zaviazala, že vykoná legislatívne úpravy pre zvýšenie taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1. septembra 2016 v priemere o šesť percent. Od 1. januára 2018 by sa platy mali zvyšovať každoročne o rovnakú mieru, a to za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania. K rastu platov sa vláda zaviazala aj v prípade pedagógov na vysokých školách.
Právna norma pritom zavádza osobitnú stupnicu platových taríf pre učiteľov vysokých škôl. V súčasnosti sa totiž podľa jednej osobitnej stupnice odmeňujú spoločne vysokoškolskí učitelia, výskumní a vývojoví zamestnanci a zdravotnícki zamestnanci, ktorí nie sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu.
Zvýšenie platov učiteľov základných, stredných a vysokých škôl by malo v tomto roku stáť 32,5 milióna eur. Najväčšiu položku zaplatí štát, 6,5 milióna eur obce a viac ako 330.000 eur samosprávne kraje. So šesťpercentným rastom zárobkov boli nespokojní učitelia. Materiál predložil minister na vládu s rozporom.
S novelou nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska, Konfederácia odborových zväzov, Slovenská akadémia vied, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenská komora učiteľov, Asociácia stredných zdravotníckych škôl a Asociácia výchovných poradcov. Slovenská komora učiteľov naďalej žiada do konca tohto roka zvýšiť platy pedagógov o 140 eur. Podľa jej šéfa Vladimíra Crmomana by sa tým zvýšila atraktivita učiteľského povolania.
