BAGDAD - Nedeľňajší útok na irackú leteckú základňu Balád, ktorú využíva aj americká armáda, si vyžiadal zranenie troch irackých vojakov a bol pri ňom použitý mínomet. S odvolaním sa na slová vysokopostaveného predstaviteľa irackej polície o tom informovala agentúra DPA.
Podľa slov plukovníka Mohammeda Chálila z polície irackej provincie Saláh ad-Dín zasiahlo niekoľko mín, z celkového počtu deviatich, pristávaciu dráhu, pričom jedna dopadla pri bráne do objektu leteckej základne."Traja irackí vojaci, ktorí strážili pri bráne, utrpeli v dôsledku útoku zranenia," uviedol Chálil. K útoku sa bezprostredne nikto neprihlásil.
Agentúra AFP pôvodne informovala o tom, že na leteckú základňu dopadli štyri rakety, ktoré zranili štyroch irackých letcov. Základne, ktoré v Iraku využíva americká armáda, sa v posledných mesiacoch opakovane stali terčom raketových útokov. Tie mali za následok prevažne zranenia irackých vojakov, avšak vyžiadali si aj život jedného amerického kontraktora.
Útokov bolo niekoľko
Väčšina amerických jednotiek základňu opustila po eskalácii napätia medzi USA a Iránom. "Už je tam len zhruba 15 amerických vojakov," povedal agentúre AFP zdroj z irackej armády. Irán tento týždeň zaútočil v Iraku na dve základne, na ktorých pôsobí tiež americkí vojaci. Útok označil za odvetu za smrť iránskeho generála Kásema Solejmáního, ktorého v Bagdade zabilo americké bezpilotné lietadlo. Podľa prezidenta USA Donalda Trumpa pri iránskom útoku nikto z Američanov ani Iračanov o život neprišiel.
Iránske revolučné gardy v nedeľu vyhlásili, že ich cieľom nebolo zabiť amerických vojakov, keď v reakcii na zabitie generála Kásema Solejmáního podnikli tento týždeň útoky na vojenské základne v Iraku. "Toto nebolo dôležité," uviedol podľa agentúry AFP veliteľ gárd Hosejn Salámí, keď v nedeľu v iránskom parlamente referoval o odvete za smrť veliteľa jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Solejmáního.
Túto eskaláciu medzi Iránom a USA však sprevádzal tragický incident, keď Irán v stredu omylom zostrelil ukrajinské civilné lietadlo, pričom zahynulo všetkých 176 ľudí na jeho palube.
Útok na iránskeho generála bol podľa Trumpovej vlády správny
Viacerí členovia administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa v nedeľu zopakovali, že informácie zozbierané americkými tajnými službami svedčia o odôvodnenosti rozhodnutia o fyzickej likvidácii veliteľa jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd generála Kásema Solejmáního. Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Robert O’Brien v nedeľu pre televíziu NBC uviedol, že z daných informácií vyplývalo, že Iránci "sa zaujímajú o americké zariadenia v regióne" a chcú, aby došlo k obetiam na životoch z radov amerických vojakov a diplomatov.
"Hrozba bola bezprostredná," zdôraznil O’Brien.
Americký minister obrany Mark Esper pre televíziu CBS tiež vyhlásil, že jeden z veľkých útokov sa mal odohrať v najbližších dňoch. Podľa neho Solejmání plánoval sériu útokov, a to v rozličných krajinách, ktoré by následne mohli viesť k vojenskému konfliktu medzi Washingtonom a Teheránom. Solejmáního zabili 3. januára americké sily pri útoku dronom neďaleko letiska v irackej metropole Bagdad. Operáciu nariadil prezident Trump, ktorý Solejmáního obvinil z prípravy útoku na amerických diplomatov a vojakov v Iraku.
Irán ako odplatu za smrť generála Solejmáního podnikol v stredu sériu útokov na vybrané vojenské objekty v Iraku využívané americkou armádou. Mnohí členovia Kongresu za Demokratickú stranu, ale aj viacerí republikáni kritizujú prezidenta USA Donalda Trumpa za to, že Kongres neinformoval o svojom zámere zlikvidovať iránskeho generála a nepožiadal Kongres ani o súhlas s touto operáciou. Snemovňa reprezentantov vo štvrtok prijala uznesenie, ktorým sa obmedzuje právomoc prezidenta začať vojenské operácie proti Iránu. Ide však o text, ktorý nemá právnu silu. Navyše vyhliadky na jeho schválenie sú neisté v Senáte s prevahou Trumpových republikánov, z ktorých mnohí postup prezidenta voči Iránu podporili.
Chameneí vyzýva na zbavenie zhubného vplyvu USA
Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí vyzval v nedeľu blízkovýchodné krajiny, aby posilnili vzájomné väzby s cieľom prekonať nestabilitu, ktorú v regióne spôsobila prítomnosť Spojených štátov a ich spojencov. S odvolaním sa na citát z oficiálneho twitterového účtu iránskeho lídra o tom informovala agentúra AFP. "Súčasná situácia v regióne si viac ako kedykoľvek predtým vyžaduje spoluprácu tunajších krajín, ako aj vyhýbanie sa vplyvu a zasahovaniu zo strany cudzincov," vyhlásil Chameneí počas návštevy katarského emira Tamíma ibn Hamada as-Sáního. Iránsky najvyšší vodca pritom zdôraznil, že príčinou "nepokojnej" situácie v regióne je "rozkladná prítomnosť USA a ich suity". Jedinou možnosťou ako tomuto americkému vplyvu odporovať, je podľa jeho slov "regionálna spolupráca".
