Kamila Magálová ostro o Slovensku, Ficovi a o tom, kam smerujeme: Takto začal Hitler!

Kamila Magálová nepatrí medzi ľudí, ktorí by sa schovávali za prázdne frázy. Keď hovorí o spoločnosti, politike či kultúre, hovorí z pozície človeka, ktorý si pamätá časy, keď sloboda nebola samozrejmosťou. A práve preto dnes podľa vlastných slov cíti potrebu ozvať sa.

Nie preto, že by verila, že jeden hlas zmení všetko. Ale preto, že nechce raz svojim vnúčatám vysvetľovať, prečo mlčala. „Keby to nemalo zmysel, nestála by som na tých barikádach. Možno sme len kvapka v mori, ale vždy to boli umelci… viete prečo? Lebo umelec má slobodnú dušu a on potrebuje byť slobodný,“ povedala v podcaste Hovory s Timeou. Herečka otvorene priznáva, že vie, že verejné vystupovanie môže priniesť kritiku aj útoky. Napriek tomu tvrdí, že mlčať nedokáže.

„Mám sedem vnúčat, takže keď už nie pre seba, tak bojujem pre ne. Neznášam nespravodlivosť a to sa teraz deje,“ uviedla. Práve slovo strach však v jej vystúpení neznie ako slabosť. Skôr ako varovanie človeka, ktorý má pocit, že spoločnosť prehliada niečo dôležité. Magálová hovorí o nenávisti, ktorá podľa nej silnie na sociálnych sieťach, aj o tom, že ľudia si často hľadajú jednoduché vysvetlenia a vinníkov za vlastné problémy. „Ľudia musia nájsť nejakého nepriateľa, niekoho, kto je zodpovedný za to, ako sa zle majú. A táto vláda im to dáva, že to nie my, to niekto iný za to môže,“ povedala.

Podľa nej sa terčom takejto nálady stali aj umelci. Tvrdí, že časť spoločnosti prijala obraz, v ktorom sú práve oni vykresľovaní ako problém. „Momentálne sme to my, umelci,“ uviedla. Najsilnejšie slová však prišli vo chvíli, keď začala hovoriť o histórii a o tom, čoho sa obáva. „Ja sa bojím toho, že takto začal Hitler. Sfanatizovaný dav, ktorý počúval kričiaceho hajlujúceho blázna a ľudia klapky a len masa, masa, masa… A tá masa je potom schopná akýchkoľvek zverstiev. Veď vieme, ako to dopadlo a ja sa tohto bojím, lebo toto tu hrozí,“ povedala.

Magálová tým vyjadrila obavu zo spoločnosti, v ktorej podľa nej ľudia prestávajú premýšľať sami za seba a nechávajú sa viesť silnými emóciami. Spomenula aj rast podpory extrémistických síl a priznala, že jej nejde do hlavy, ako sa časť ľudí po historických skúsenostiach opäť prikláňa k Rusku „Je mi ľúto to veľké percento ľudí, ktoré zažilo totalitu aj 89. rok, že odrazu velebia Rusko, ktoré nás napadlo,“ povedala.

Herečka sa vrátila aj k obdobiu socializmu. Hovorí, že hoci osobne nezažila zákaz práce, veľmi dobre si pamätá pocit obmedzenej slobody. „Chcela som len dostať pas, pozrieť sa po svete a vrátiť sa,“ spomínala. Práve skúsenosť s minulosťou je podľa nej dôvodom, prečo dnes nechce mlčať. Tvrdí, že sloboda nie je niečo, čo zostane navždy automaticky zachované. Ostré slová venovala aj situácii v kultúre. Kritizuje rozhodnutia súčasného vedenia rezortu a tvrdí, že škody, ktoré podľa nej vznikli, sa budú napravovať roky.

„Hlúposť tu prekvitá a nekompetentnosť. Na pozíciách sú ľudia, ktorí na ne nemajú, diletanti,“ uviedla. Napriek všetkému však jej odkaz zostáva rovnaký – nechce rezignovať. „Kým budem žiť, tak sa budem ozývať a budem na tých barikádach,“ hovorí odhodlane.