Sama však dala lekárom jasne najavo, že prioritou je jediné – zbaviť sa choroby. „Povedala som lekárom: ‚Otvorte ma kdekoľvek, ale dajte to preč,‘“ zverila sa. Náročné sviatočné obdobie strávila v nemocnici, no aj napriek tomu spomína na personál s vďačnosťou. „Lekári boli skvelí. Bola som tam na Vianoce aj na Silvestra. Dali sme si nealkoholické šampanské.“ S rakovinou sa pritom stretla už veľmi skoro.
Ako 22-ročná absolvovala operáciu pre rakovinu krčka maternice, o niekoľko desaťročí neskôr jej diagnostikovali nádor prsníka. Vtedy sa rozhodla pre radikálne riešenie aj pod vplyvom bolestivej rodinnej skúsenosti – nechala si ho odstrániť. Jej sestra totiž bojovala s rovnakou chorobou, no zvolila alternatívnu cestu liečby, ktorá sa ukázala ako neúspešná. Neskôr podstúpila asistovanú samovraždu vo Švajčiarsku. Herečka verí, že pri odhalení ochorenia zohrala úlohu aj intuícia. Podobný vnútorný pocit mala už aj v minulosti.
„Nie som hypochonder. Ale bol moment, keď som dlho počula v hlave ráno, cez deň aj večer: ‚Choď na kontrolu!‘ Nie je normálne, že na to stále myslím. Pre mňa to bola moja sestra. Som si tým istá,“ priznala. Celé náročné obdobie navyše prežívala v čase veľkej rodinnej radosti. Práve v období, keď bojovala s novou diagnózou, sa stala prvýkrát starou mamou. Jej syn Vladimír Polívka sa tešil z narodenia dcéry.
