BRATISLAVA - Bola to pieseň, ktorá mala Jozefa Urbana († 34) katapultovať medzi elitu hudobných textárov. „Voda, čo ma drží nad vodou“ nebola len ďalšou skladbou do filmu Fontána pre Zuzanu 3. Bola to jeho životná šanca. No osud bol krutý. O pár mesiacov neskôr prišla tragická nehoda, ktorá jeho sny navždy pochovala.
Urban sa s textom trápil dlhé dni. Nevedel nájsť ten správny nápad, ktorý by vystihol esenciu skladby. Zlom prišiel úplnou náhodou. Počas jedného stretnutia mu básnik Juraj Kuniak ukázal fotografiu, na ktorej ležal v Mŕtvom mori a čítal noviny. „V Mŕtvom mori sa nedá plávať, tam sa dá len posadiť. Jožo sa strašne rozosmial a spýtal sa ma, kto ma to tam drží za riť. Odpovedal som, že to tá voda. Vtedy vyskočil, ani pivo nedopil a do rána napísal text Voda, čo ma drží nad vodou,“ spomínal Kuniak.
Keď bola pieseň hotová, cítil nesmiernu radosť. Vedel, že práve toto je ten moment, keď sa veci menia. No netušil, že život pre neho pripravil inú cestu. 28. apríla 1999 sa pri ceste medzi Zvolenom a Detvou jeho auto z neznámych príčin dostalo do protismeru a čelne sa zrazilo s kamiónom. Náraz bol taký silný, že vozidlo zostalo vtlačené pod prednú nápravu a ťahané ešte 90 metrov. Básnik, textár a publicista mal len 34 rokov, keď tragicky zahynul.
Mal len 34 rokov. Básnik, bohém, textár s nesmiernym talentom. Muž, ktorý dokázal dať obyčajným slovám hĺbku, ktorá rezonuje dodnes. Mal pred sebou veľké plány, ale nestihol ich naplniť. Zostali po ňom len slová, ktoré dodnes držia nad vodou tisícky ľudí... Príbeh Jozefa Urbana sledujte v dokumentárom cykle Textári v nedeľu 2. marca o 20.10 na Dvojke.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
