BUDAPEŠŤ - V maďarských dejinách nepatrí 21. august 1968 medzi slávne dni. Pred 50 rokmi z moskovskej vôle totiž v tento deň začali sovietske, poľské, východonemecké, bulharské a maďarské vojská okupáciu Československa. Tým dal generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a "pán sveta ležiaceho na východ od rieky Labe" Leonid Iľjič Brežnev bodku za dlhou hrou, ktorá sa začala v januári 1968, pripomenul v utorok v komentári denník Magyar Idők.
Autor komentára, historik János Rácz, sa v analýze venuje tvrdeniu viacerých štúdií, že medzi vtedajším generálnym tajomníkom Maďarskej socialistickej robotníckej strany (MSZMP) - premiérom Maďarskej ľudovej republiky Jánosom Kádárom - a prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Alexandrom Dubčekom boli priateľské vzťahy.
Kádár sa s novým kolegom stretol už pred zvolením tohto slovenského politika do najvyššej československej politickej funkcie. Niektoré dobové dokumenty ich vzťah označujú za priateľský, avšak zrejme išlo len o bežnú známosť.
Kádár nebol otvorený priateľstvám - bol uzatvoreným človekom, aj keď sa občas snažil ukázať svoju inú tvár. Ak to bolo z politického hľadiska žiaduce, dokázal byť aj žoviálny, pred ľudom sa tváril, že je prístupným človekom. Do svojho repertoáru vždy zaradil trocha herectva, konštatoval Rácz, podľa ktorého je ťažké uveriť, že by bol Dubčeka bližšie poznal.
Maďarský vodca by nijako neprofitoval z priateľstva so slovenským komunistom. Kádár bol ako generálny tajomník MSZMP pravým komunistickým politikom, ktorý vždy dokázal čítať medzi riadkami. Jeho moc a dokonca i život mohli byť závislé od prípadného zlého priateľstva či spojenectva
Dubček na rozdiel od Kádára chcel zreformovať nielen hospodárstvo, ale aj spoločnosť a samotný politický systém, čo bolo v Maďarsku neprípustné. Napríklad realizovanie slobody tlače, ktorú Dubček krok po kroku presadzoval, Budapešť vôbec nepripúšťala.
Autor pripomína, že v roku 1956 sovietske vojská potlačili maďarské povstanie, ktoré vypuklo pre spoločenské a politické reformy. Kádár sa dostal k moci práve vďaka potlačeniu tejto revolúcie. Je ťažko predstaviteľné, že by maďarský vládca nebol tušil, že procesy iniciované Dubčekom vyvolajú Brežnevovu nevôľu. Kádár nemohol podporovať Dubčeka, pretože československé reformné kroky v podstate ohrozovali aj jeho moc, uviedol v rozsiahlej analýze János Rácz.
