PÁN HEREC dohral, na divadlo mal ťažké srdce: Pritom sa mu dnes nikto nevyrovná!

Štefan Kvietik sa narodil sa 10. mája 1934 v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš. Ako dieťa túžil po tom, že bude lekárom. K divadelným doskám ho napokon nasmerovali rodičia, ktorí boli divadelnými ochotníkmi. Na podnet herca Júliusa Pántika sa prihlásil na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1957. Ako jeden z mála sa môže pochváliť, že jeho herecké majstrovstvo cibrili pedagógovia Ján Borodáč, Oľga Borodáčová, Gustáv Valach a Július Pántik.

Hereckú kariéru odštartoval v Armádnom divadle v Martine, v ktorom pôsobil v rokoch 1957-1959. Na doskách Činohry SND v Bratislave stvárnil v rokoch 1959-1996 asi osemdesiat postáv, z ktorých mnohé sa stali legendárnymi. Hereckými partnerkami boli Kvietikovi skvelé herečky Emília Vášáryová, Božidara Turzonovová, Zdena Gruberová, Eva Krížiková, či Soňa Valentová. Od roku 1984 pôsobil aj ako pedagóg na VŠMU.

Herecký velikán natočil vyše 50 filmov. Na striebornom plátne sa prvý raz objavil v roku 1960 vo filme podľa knižného námetu Ladislava Mňačka - Smrť sa volá Engelchen a následne aj v komediálnej snímke Skalní v ofsajde. Štartovaciu plochu pre filmovú budúcnosť mu však priniesol film Boxer a smrť (1962). Do povedomia divákov sa dostal aj ako rybár Richardus vo filme Majster kat (1966), ktorý režíroval Paľo Bielik. Režisér Martin Hollý ho obsadil do ďalšieho úspešného filmu Medená veža (1970). Ako vinohradník Urban Habdža sa zaskvel v trilógii Červené víno (1976) v réžii Andreja Lettricha. Režisér Juraj Jakubisko mu zase zveril úlohu Sama Pichandu vo filme Tisícročná včela (1983). Práve táto fascinujúca rodinná sága na motívy románu Petra Jaroša bola označená kritikou za divácky najúspešnejšiu v histórii domácej tvorby. Posledný film, v ktorom herec účinkoval, bol Tábor padlých žien (1997). Následne sa ešte objavil v seriáli Horská služba (1998).

Jeho doménou boli psychologicko-realistické postavy a právom sa považuje za majstra charakterových postáv. Kvietikovo krédo „Základným princípom herectva je uveriť svojej postave. Stotožniť sa s jej myslením, vyjadrovaním a konaním,“ dodalo jeho herectvu punc výnimočnosti, dokonalosti, uveriteľnosti a osobitosti. 

Štefan Kvietik patril k jedným z mála hercov, ktorí nemali túžbu umrieť na javisku. A z divadla nakoniec odišiel možno až príliš skoro, ako šesťdesiatročný. Hovorí sa, že dôvodom boli intrigy v Slovenskom národnom divadle. Jeho vnuk, herec Matúš Kvietik prezradil, že dedo odvtedy na predstavenia do SND vôbec nechodil. „Odísť v pravý čas považujem tiež za umenie. Pretože, ak trpí herec na javisku, tak trpí aj divák v hľadisku. Hoci je pravda, že keď pozerám dobrý film a vidím tam bravúrnych hercov, vravím si: 'Byť tak medzi nimi!' Napriek všetkému si myslím, že som odišiel v pravý čas,” povedal v minulosti legendárny herec.

Kvietika na sklonku života dlhší čas trápili zdravotné ťažkosti a už aj svoje 90-te narodeniny oslávil tak, že podpísal v nemocnici reverz. Oslavy si veľmi užil a tešil sa pozornosti, priazni a láske ľudí, s ktorými sa stretol. Na oslavách ho sprevádzala manželka Eva, ktorá stála po jeho boku verne celý život. Spolu mali tri deti, syna Martina a dcéry Ľubicu a Ivicu, ktoré žijú v zahraničí.

K jeho veľkým obdivovateľom patril aj spevák Robo Grigorov, ktorý nešetril slovami uznania. „Za svoj život povedal o Slovensku oveľa viac, než všetky encyklopédie. Jeho hodnota nebola len v tom, ako dokázal pochopiť a stvárniť filmovú postavu. Mal všetko, čo si môže národ od herca želať. Morálku, etiku, talent, dobrotu, múdrosť, ale hlavne, skromnosť a lásku ku všetkému živému. Keď som ho spoznal osobne a zažil jeho energiu zblízka, zistil som, že je ešte oveľa lepší človek, než som si predtým vedel predstaviť… Keď sa raz naša kultúra rozhodne znova vrátiť ku kvalitnému umeniu, mladí sa budú môcť z jeho filmov učiť, ako má vyzerať majstrovské herectvo. Vždy, keď budete pozerať jeho film alebo divadelné predstavenie, všimnite si, aké to je, keď je na scéne veľký herec. On postavu nehral. On sa ňou stal. Veríte mu každé slovo, každé gesto. Je herectvo je dokonalé, ide do hĺbky,“ neplytval slovami chvály a uznania Grigorov, keď sa dozvedel o skone hereckého velikána, ktorý za sebou zanechal nezmazateľnú stopu.

“Nájdete ma na javisku života,” hovorieval legendárny herec. Ten však 21. marca 2025 definitívne dohral. Zomrel vo veku 90 rokov. „Zomrel kráľ a nedá sa ani povedať, to známe 'nech žije kráľ', lebo nikto, kto by sa mu vyrovnal, dnes neexistuje. Nezabudnime na kráľa slovenského herectva, Štefana Kvietika. On na nás nezabúdal nikdy,“ napísal svoje vyznanie po smrti Kvietika spevák Robo Grigorov.