PRAHA - Vladimír Brabec, český divadelný, filmový, seriálový herec, je najviac spojený s jednou postavou – majorom Zemanom. Jeho hlasom hovorili k divákom z plátna i televízie viaceré svetové hviezdy. Našiel pravú lásku a viackrát pri ňom stáli anjeli strážni.
„Mám okolo seba veľa anjelov. Oni vedia, že som ich kamarát a vždy mi pomohli,“ uviedol Vladimír Brabec pri spomínaní na svoje životné kolapsy.
Po štúdiách začal vystupovať na doskách Krušnohorského divadla v Moste, už po prvej sezóne sa však vrátil do Prahy do Divadla E.F. Buriana. V roku 1959 sa Vladimír Brabec stal členom činohry pražského Národného divadla, kde pôsobil až do roku 1993 s výnimkou rokov 1975–1981, keď po prekonanom infarkte dočasne zakotvil v hereckom súbore Filmového štúdia Barrandov. Na čiastočný úväzok odišiel do Laterny magiky a opäť sa v roku 1981 vrátil do Národného divadla. Hosťoval aj v hudobnom divadle Karlín a v muzikáloch Divadla Broadway. Pred filmovou kamerou sa prvýkrát objavil v 14-tich rokoch vo filme Křížová trojka. Nasledovali úlohy vo filmoch Poslední růže od Casanovy, Kapitán Korda, Svatby pana Voka, Tajemství velkého vypravěče. Životná rola Vladimíra Brabca prišla s televíznym seriálom 30 prípadov majora Zemana, ktorý nakrúcal v rokoch 1974 až 1979.
O úlohe majora Zeman v knihe „Major Zeman: ako to vidím dnes“ povedal: „Bola to dobrá úloha a hral som ju dobre.“ Zároveň v autobiografickej knihe „Vladimír Brabec - Mal som šťastie“ s trpkosťou uviedol: „Major Zeman ma ako herca zničil, pretože som už nedostával iné úlohy. Mali ma zaškatuľkovaného ako Zemana, bolo to ako odtlačok na čele!“ Hoci nejaké príležitosti dostal, zrejme ich nebolo toľko, koľko by sa mu ich ponúkalo, keby v kontroverznom seriáli nehral. „Na začiatku sme nevedeli, do čoho ideme, potom sa už nedalo utiecť. Keď sa to dotočilo, tak som sa za niektoré diely hanbil, že v nich som,” tvrdil herec. Samotný Brabec si vysvetľoval kladné i záporné emócie, ktoré seriál v divákoch stále vzbudzoval, poctivosťou hereckej práce. Pre Blesk následky úlohy majora Zeman zhrnul: „Potom som robil už iba rozprávky. Neobsadzovali ma ani za toho minulého režimu, pretože som bol okukaný. Hnevá ma to.“
V roku 1970 prežil pád lietadla (vetroňa), ktoré pilotoval. „Bolo škaredé počasie, ale lietať sa dalo. A ja som naviac ešte zachytil závan. Mal som to obrátiť a pristáť. Človek stratí v tom studenom vetre rýchlosť. Mal som pristáť a nie robiť celý okruh a ja som ho urobil!“ spomínal vo svojej knihe. „Bol silný vietor. Výška 200 metrov. Vietor ma okamžite obrátil späť a ja som prerazil stĺp osvetlenia,“ spomínal. „Nemyslíte vôbec na to, čo sa vám stalo, že môžete zomrieť. Pozeráte, čo s tým urobiť... Minul som mamičky s kočíkmi a tou váhou a rýchlosťou som spadol do rozkvitnutých sliviek,“ popisoval.
Od roku 1955 bola jeho manželkou operetná speváčka Naděžda Znamínková. Z ich manželstva pochádzajú dve deti, syn Pavel, ktorý sa venuje réžii a dcéra Helena je herečkou. Manželka ho opustila skôr, čo Brabec niesol veľmi ťažko. Často ju navštevoval v Bohnicích, kde bola umiestnená z dôvodu pokročilej Alzheimerovej choroby. Aj samotný herec posledné chvíle strávil v sanatóriu, kde 1. septembra 2017 vo veku 83 rokov zomrel. Verejný pohreb vyslovene zakázal, posledné rozlúčenie malo podobu symbolickej spomienky na piazette Národného divadla. Pod jeho fotografiami bol umiestnený citát Williama Shakespeara „... láska, tá sa nestráca ako pominuteľný beh času, tá všetko pretrvá a ide až do hrobu.“
