Strýček Jedlička zomrel náhle na kurte, zanechal obrovský majetok: Prečo ho kolegovia neznášali?!

Antonín Jedlička – český herec, zabávač, recesista, komik a humorista prezývaný a vystupujúci pod umeleckým pseudonymom Strýček Jedlička sa narodil 18. februára 1923 v obci Brezové Hory pri Příbrami. Bol najstarší zo šiestich detí. Prvé vystúpenia absolvoval s otcom a strýkom, keď chodili po domoch, spievali a hrali, aby si niečo privyrobili. Malý Toník sa stal spevákom detského rozhlasového zboru. Z rozhlasu sa časom dostal na scénu Vinohradského aj Národného divadla.

Jeho obľúbenou rekvizitou bolo veselé prasiatko (bábka), ktoré nosil v náručí a s ktorým sa rozprával – chrochtal a kvičal za neho. Podľa manželky vedel napodobniť čokoľvek a hlas ho nikdy nezradil. „Bol rodená sliepka a kohút. Jeho krčný lekár hovoril, že má zázračné hlasivky. Nikdy nemal zachrípnutie. Obstrek potreboval len výnimočne, napríklad v predvianočnom období v čase detských besiedok, kedy odohral napríklad sedem predstavení za dopoludnie,“ poznamenala.

Najznámejším zvukom, o ktorom mnohí ani nevedia, že je z jeho úst, je hrozné mľaskanie mäsožravej byliny Adély vo filme Adéla ještě nevečeřela. Efekty vytvoril napríklad k filmom Keby tisíc klarinetov či Limonádový Joe. Nezaobišiel sa bez neho žiadny zábavný program, žiadny Silvester - či už televízny alebo rozhlasový, skúsil si aj dabing (trpaslík Barkarola v Angelike).

Jedlička bol šťastne ženatý, ale prenasledovalo ho množstvo fanúšičiek - jedna z nich mu dokonca plietla vesty so štylizovaným motívom jedle, ktoré s obľubou nosil na vystúpenie.

Herec mal vlastné Štúdio Strýčka Jedličku, ktoré vzniklo v Prahe v roku 1987, kde sa snažil deti naučiť rôznym dramatickým žánrom a nebojácnemu vystupovaniu na verejnosti. „Vyžadoval od nich ale bezpodmienečnú disciplínu. Niekedy ich trebárs aj štipol alebo postrčil, aby niečo predviedli. Deti sa ho báli, ale zároveň ho milovali,“ prezradila Jedličkova kolegyňa z divadla Jiřina Kottová.

Strýček Jedlička si z vystúpení pre deti urobil takpovediac zlatú baňu. Mával aj tridsať akcií za mesiac a žil si ako v bavlnke. Hoci sa práve cez deti dostal rýchlo k peniazom, deti v podstate veľmi nemusel. Potvrdil to aj herec a komik Luděk Sobota webu Prima Ženy: „Keď som s ním hrával tenis, prekvapovalo ma, ako mu deti pri našom zápase prekážali. Znervózňovali ho. Nadával im, posielal ich kamsi, bol na ne až sprostý, čo ma dosť udivovalo, keď pre ne celý život hral.“ Niekedy aj pri jeho vystúpení namiesto toho, aby sa deti bavili, bol efekt opačný – báli sa ho. „Tiež sa stalo, že citlivejšie deti sa na javisku trémou pocikávali,“ zaspomínala si pre denník Aha! Jedličkova manželka Miroslava, ktorá bola baletkou.

A veľkej obľube či dobrej povesti sa Jedlička netešil ani u kolegov. Pôsobil napríklad v komisii, ktorá v období totality rozhodovala o tom, ktorý z umelcov bude môcť vystupovať v zahraničí a zarobiť si tak lepšie peniaze. Väčšine súborov ale dával niekedy až nepochopiteľne stopku. Vraj závidel a bol dosť na peniaze. „V roku 1993 sme natáčali film Divoké pivo, čakali sme raz v kostymérni na odvoz. Pri stole som sedel ja, Jedlička, Jára Kohout, Jiří Lábus, Oldřich Kaiser a Luděk Sobota,“ začal svoje rozprávanie Václav Upír Krejčí. „Prisadol si aj Jiří Sovák, ale veľa nehovoril. Bolo na ňom vidieť, že mu veľmi nesedí Jedlička, pretože veľa rozprával a skoro nikoho nepustil k slovu. Bol dosť hlučný, vydával svoje zvieracie zvuky, dráždil sexuálnymi narážkami a ešte sa chválil, že vo svojom veku stále hrá tenis. Sovák ho uzemňoval. ´Jedličko, prosím ťa, tebe sa to kecá, keď si mladší,´ spustil naňho. ´Pán Sovák, ja som starší ako vy o päť rokov,´ nedal sa Jedlička. ´No áno, si zachovalý. Ale to preto, že celý život robíš hov... Len prdíš... Aj ten mercedes, čo máš, si si vyprdel a vychrochtal,´ vmietol mu do očí Sovák. Musím povedať, že som sa pri tom skvele bavil,“ priblížil svoj zážitok zo stretnutia Krejčí webu Prima Ženy.

Tenis bola Jedličkova najväčšia vášeň. Avšak pozor, musel vyhrať, keď nie, bolo zle. „Raz Slávek Šimek prezradil do novín, že so mnou Jedlička prehral tenisový zápas o to, kto je najlepší. My sme sa totiž hádali a súperili. Veľmi ho vytočilo, že sa verejne vedelo, že prehral. Prestal sa kvôli tomu so mnou rozprávať,“ prezradil herec Luděk Sobota denníku Blesk.

A paradoxne práve milovaný tenis sa stal Jedličkovi osudným. Zomrel priamo na kurte počas zápasu so spevákom Karolom Štedrým (28. augusta 1993). „Strýček prišiel v ten deň celý rozveselený, stále do mňa štekal a rýpal, mal skvelú náladu. V druhej hre zrazu zakikiríkal a padol na zem. Moja žena Eva ešte povedala, že už to fakt preháňa. Keď som ale šiel k nemu bližšie, videl som, ako mu po spánku tečie pramienok krvi,“ spomínal v denníku Aha! na najhorší moment svojho života Štedrý. Okamžite privolali lekársku pomoc, ale na záchranu života už bolo neskoro. Antonín Jedlička zomrel na infarkt ako milionár vo veku 70 rokov. Po svojej smrti zanechal v pozostalosti nespočetné množstvo umelecky cenných diel, ktoré ale zmizli.